Ako vznikol nápad založiť lokálnu značku Novejša?

Nápad vznikol v apríli 2018 keď som sa odsťahoval za prácou do Košíc. Každý víkend (niekedy aj častejšie) som v Novejši ale to mi nestačilo, chcel som byť ešte viac v spojení s mestom a s ľuďmi z mesta. Máme v meste a okolí šikovných ľudí a firmy, o ktorých často nevieme a tak ma napadlo urobiť webstránku, kde by som týchto ľudí odprezentoval formou rozhovoru a taktiež podporoval zaujímavé akcie. Inak predtým som mal ešte ďalšie 2 lokálne projekty, ktoré nevyšli z rôznych dôvodov. Takže v mojom prípade úplne platí do tretice všetko dobré.

S kým každým na projekte spolupracuješ?

Je to množstvo ľudí. Napríklad Novejša vlogy, ktoré sme začali točiť spoločne s tanečnými skupinami Denzz Industry a Black ladies. Je to partia mladých a energických ľudí, ktorí sa nebránia žiadnej spolupráci. Rád podporím akcie pre mladých ako Deň tanca v Novejši alebo Lepšejší deň, ktoré organizuje OZ Mladí ľudia pod vedením Mateja Farkyho Farkalina. Chalani s Burger a Pivo sa sami ponúkli s vlastymi priestormi a tak si viete produkty Novejša zakúpiť u nich v reštaurácii. A od leta spolupracujem aj s chalanmi z Fusakle. No a rodičia, ktorí mi pomáhajú s vybavovaním objednávok z eshopu, keď som mimo Spišskej.

Neskôr si začal s predajom vlastných produktov.

Web a sociálne siete začali mať slušnú sledovanosť a tak som rozmýšľal kam ďalej projekt posunúť. A keďže veľmi rád vymýšľam nové veci, tak má hneď napadlo vytvoriť vlastnú lokálnu značku, lebo tak krásne mesto akým je Spišská Nová Ves si ju určite zaslúži! A tak som oslovil grafika Peta Majkuta, ktorý navrhol logo a taktiež aktuálny motív s kostolnou vežou a značka bola na svete. Znie to jednoducho, ale v skutočnosti som to pripravoval niekoľko mesiacov.

Čo je charakteristické pre produkty Novejša?

Ľudia si začínajú čoraz viac ceniť kvalitu a lokálne produkty. Preto som sa aj ja rozhodol ísť cestou kvality, nie kvantity. Tričká sú vyrobené zo 100% organickej bavlny a každý, kto si ich kúpil si pochvaľuje, že sa príjmene nosia. Vaky sú taktiež vyrobené zo 100% bavlny. Hrnčeky sú vyrobené na zákazku zo smaltu, ktorý sa dostal nedávno späť do módy.

Nedávno si spoločne so značkou Fusakle organizoval súťaž o najkrajší návrh Spišských Fusaklí.

Ako som už spomínal, s Fusakle spoluracujem od leta, kedy sme mali spoločný stánok na Spišských trhoch a už vtedy sme sa bavili, že prečo neurobiť lokálne ponožky pre Spiš. A keďže sme to chceli povýšiť ešte o úroveň vyššie, tak sme dali dokopy suťaž, kde nám ľudia posielali svoje návrhy a následne sa na facebooku za vybrané návrhy hlasovalo. Prišlo nám veľa návrhov a aj preto sme sa rozhodli dať do výroby rovno dva návrhy. Začiatkom roka 2019 sa môžete tešiť na originálne spišské fusakle so Spišským hradom a dominantou Novejši, kostolnou vežou. Budú naozaj krásne.

Čo okrem ponožiek môžeme v najbližšej dobe očakávať?

Keďže sa nám ochladilo, tak sme pred pár dňami spustili predaj Novejša mikín. K dispozícii sú dva druhy, aby sme vyhoveli každému. Ďalej aktuálne pripravujem do predaja Novejša kľúčenky, ktoré nám vyrába šikovný študent Technickej akadémie na vlastnoručne vyrobenej 3D tlačiarni.

A čo sa týka obsahových vecí, chcem pripravovať naďalej zaujímavé rozhovory a taktiež Novejša vlogy, ktoré si ľudia veľmi obľúbili. Celkovo to vnímam tak, že sa okolo značky Novejša vytvorila zaujímavá komunita ľudí čo ma strašne teší. Teší ma, keď mi ľudia povedia, že „Čítal som článok na tvojej web stránke“, alebo keď ich vidím, ako hrdo nosia tričko s nápisom Novejša na hrudi. Vtedy si poviem, že to má zmysel robiť ďalej.

Na záver ma napadé ešte jedna otázka. Je ti v tvojom úsilí nejako nápomocné aj mesto Spišská Nová Ves?

Nie s mestom momentálne nespolupracujem, ale na druhej strane je pravda, že som ich zatiaľ ohľadom spolupráce neoslovil. Každopádne nebránim sa žiadnej spolupráci, ktorá bude pre obe strany dostatočne zaujímavá.

TIP: Sleduj aj ty ako sa tvorí úspešná lokálna značka Novejša.

Lukáš ďakujeme za rozhovor a želáme Novejši veľa úspechov v podpore a propagovaní peknej myšlienky. Určite ti je za tvoj projekt vďačných mnoho Spišiakov. Za nich ti vyslovujeme jedno veľké ĎAKUJEM.

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Lukáš Barč: Založil lokálnu značku pre najkrajšie mesto na Slovensku appeared first on uValacha.sk.

Medovicové medy sú pre svoju výnimočnosť najžiadanejšie. Neobsahujú peľ a môžu ich aj alergici.

Mala som tú možnosť stretnúť sa s manželmi osobne. Pre mňa veľmi milá skúsenosť. Dokonca som mala česť ochutnať víťazný medík z roku 2013. A teda klobúk dole! Hotový zážitok po každej stránke. Farba, chuť aj vôňa. Tmavý med karamelkovej konzistencie výraznej chuti aj farby. Právom ocenený ako najlepší slovenský med!

Celý rozhovor s pánom Golitkom a jeho manželkou sa niesol v príjemnom duchu pri kávičke – ako inak osladenej medom.

Čo Vás priviedlo k práci včelára a aké boli Vaše začiatky?

Otec mal úle, no ja som sa vždy včiel bál. Najradšej by som sa pred nimi schoval pod posteľ. Pomáhal som len vytáčať med. Keď otec zomrel, včely ostali. No čo s nimi … Zaučil ma Miloš Pinčák (včelár).

Prekonal som strach a začal včeláriť. Prvý rok sa náhodou pekne vydaril a bolo veľa medu. To ma motivovalo a dostal som chuť včeláriť. Postupne začalo rozširovanie.

Koľko včelích rodín máte?

Momentálne 75. Včielky máme doma na dvore v Helcmanovciach, na Horbe a pri Košiciach – Bačkovik.

Práca včelára dozaista nie je jednoduchá. Viete nám aspoň v krátkosti prezradiť čo všetko obnáša táto práca počas roka?

Práca včelára obnáša veru dosť. Nie je to len stáčať med, akoby si niekto myslel. Začiatkom februára začíname pracovať. Končíme krátko pred Vianocami. Vo februári postupne pripravujeme rámiky, medzistienky, drôtikujeme. Postupne čistíme náradie. Začína skorá jar a s ňou bilancia. Prehliadnu sa včielky s matkou. Zisťujeme koľko z nich zimu prežilo. Človek sa o ne v zime stará, zabezpečí im zásoby, prelieči ak treba. Manželka pre včielky z cukru pripravuje sirup (tona a pol cukru na zimné zásoby). Keď nemajú zásob, uhynú. Prídu choroby, klieštik, mor a včely potom umierajú.

Cez leto – počas neznáškového obdobia, sa treba o včielky tiež postarať a prikrmiť. Inak sa môže stať, že vypadne generácia včiel – na jeseň alebo jar potom včely padajú.

Medík sa stáča rôzne. V horských oblastiach sa stáča neskôr ako na juhu. Pri Košiciach stáčame skôr – už začiatkom mája. Rastie tam repka, agát, slnečnica, niekedy je tam dokonca medovica. Tu v horských oblastiach prinajlepšom koncom mája. A to musí byť dobrý rok. Niekdy je taký rok, že vôbec nemáme med v horských oblastiach. Preto sme boli nútení dať včely aj na juh, aby nám vyrobili aspoň na náklady. 

O zdravotných benefitoch medu niet pochýb. Aký medík ponúkate?

Ak je dobrá jar a silné včielky, máme prvý kvetový med z ovocných stromov. Potom rastie repka, slnečnica, agát. Najžiadanejšie sú však medovicové medy. Najmä tu z horských oblastí. Z repky vyrábame tiež pastovaný med. Robí sa preto, lebo repka stvrdne a ľudia majú radšej tekutý med. Kryštáliky sa porozbíjaju a ostáva pasta. Je tak zachovaná rovnaká konzistencia medu. Medovicové a agátové medy nekryštalizujú. 

Ktorý druh včelieho medu preferujete Vy osobne?

Ja osobne mám najradšej kvetové medy.

Okrem medu sa venujete aj spracovaniu a výrobe rôznych včelích produktov. Čo všetko ponúkate?

Okrem medu máme peľ, propolis a sem – tam medovinku. Nie však vo veľkom. Je určená skôr na trhy.

V roku 2013 ste získali ocenenie za najlepší slovenský med. Zaiste to potešilo a utvrdilo o kvalite práce. V čom spočíva výnimočnosť a špecifickosť Vášho medu?

V tom mede … Je z jedľovej medovice. A to je vlastne to tajomstvo. Dá sa povedať, že z jedľovej medovice je najkvalitnejší med na svete. Prirovnáva sa k manuke – čo je manukový med z Austrálie.

Medovicové medy majú najlepšie antibakteriálne účinky. Môžu ich aj alergici, lebo tam nie je peľ. Peľ zo smrekov, z jedlí včely nezbierajú, lebo je pre ne nevýživný, nechutí im.

Rozhovor sme zavŕšili malou exkurziou miesta, kde prebiehajú prípravné práce a stáčanie medu.

Včelárenie nie je jednoduchá záležitosť. Vyžaduje si svoj čas, chuť a najmä ochotu pracovať so včielkami. Chce to isté znalosti, skúsenosti a v prvom rade odvahu. Získané ocenenia sú pre manželov jednoznačne dobrou motiváciou a hnacím motorom pokračovať v práci. Pre nás – milovníkov medu sú známkou perfektnej kvality. 

Skvelý medík od manželov Golitkovcov si môžeš zakúpiť v kamennej predajni Valach – tradičné slovenské a české výrobky Spišskej Novej Vsi.

Tip: Ak sa chceš dozvedieť o mede niečo viac, prečítaj si tiež poučný článok od Valacha.

Zdroj obrázkov: pixabay.com, súkromný archív

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Včelár Anton Golitko prezradil, v čom spočíva tajomstvo skvelého medu appeared first on uValacha.sk.

Čo vás priviedlo k tejto práci? Bol to odjakživa váš sen, alebo ste tento nápad dostali až neskôr?

O tejto práci som nikdy ani len nesnívala. Síce mám vrodenú lásku k zvieratám a k prírode ako takej, ale vzhľadom na to, že som vyštudovala technickú univerzitu, svoj profesionálny život som nikdy nespájala s takouto činnosťou. No ako sa vraví – nikdy nehovor nikdy 🙂. Život sa zvrtol tak, že sme s bývalým mužom kúpili dom na polosamote. Lenže jemu takýto spôsob života nevyhovoval a ja som sa v tom našla. Po rozvode som tu ostala sama s dcérou. Uvažovala som ako ďalej a rozhodla som sa pre úplnú zmenu. Odišla som z kancelárskej práce a začala s chovom kôz a iných hospodárskych zvierat.

koza Dora z Odorice

Čo najviac ovplyvnilo vaše rozhodnutie založiť si koziu farmu?

Chcela som konečne začať žiť naplno. Cítila som v sebe potenciál robiť niečo viac než dovtedy. Každý inklinujeme k niečomu inému. Mňa vtedajšia úradnícka robota nenapĺňala. Oproti tomu práce okolo domu a so zvieratami mi dávali pocit naplnenia a sebarealizácie. Po rozvode vyvstala otázka čo s domom. Núkala sa šanca založiť malú farmičku a začať žiť život o akom som sa ani snívať neodvážila, ale ktorý mi bol veľmi blízky. Po dlhých úvahách a ekonomických prepočtoch som sa rozhodla to skúsiť. Nebol to nepremyslený skok do neznáma, aj keď značné riziko v tom bolo. A tiež myšlienka, že na starobu budem ľutovať, že som to ani neskúsila, ma posunula bližšie k zrealizovaniu mojich predstáv.

Pomáha vám niekto alebo si väčšinu práce urobíte sama?

Všetky práce robím sama. Príjmy z tejto činnosti nie sú natoľko vysoké, aby som si mohla dovoliť zamestnanca. Takže som od krmiča, dojiča, cez zásobára, odbytára, až po riaditeľa, proste všetko 🙂. Je to práca od skorého rána do neskorého večera sedem dní v týždni, ale zas mám perfektný prehľad o všetkom, čo sa tu len šuchne 🙂.

Aké boli vaše začiatky? Narazili ste pri zakladaní kozej farmy na nejaké problémy?

Nemôžem povedať, že začiatky boli ťažké, nakoľko som mala toľko nadšenia a radosti, že som všetky problémy brala len ako výzvy a skúšky toho, čo všetko zvládnem. A zvládla som.

Čo bolo pre vás najťažšie a ako ste sa s tým vysporiadali? 

Najväčší problém bol s vybavením všetkých oficialít, teda potrebných povolení. Lebo až keď sa naozaj dáte do toho, zistíte, že náš štát podporuje drobných hospodárov len naoko, ale v skutočnosti vás čaká toľko polien pod nohami, že je naozaj náročné to ustáť. Na tomto mieste patrí veľká vďaka mojej mamke, ktorá sa tým statočne prelúskala, pretože ja som nemala popri množstve práce na hospodárstve absolútne čas ešte aj behať po úradoch.

Aké produkty z kozieho mlieka vyrábate a ktorý je váš najobľúbenejší? Ktorý najviac obľubujú vaši zákazníci? 

Jogurty z kozieho mlieka

Predávam surové kozie mlieko, a bezmäsité jedlá ako mäkké syry z kozieho mlieka, tiež jogurty z kozieho mlieka. Osobne mám rovnako rada tak mlieko ako aj všetky výrobky z neho. Medzi zákazníkmi je to rôzne. Niekto preferuje údený syr, iný jogurty a ďalší napr. pažítkový syr. Sto ľudí, sto chutí 🙂. Bohužiaľ, mnoho ľudí (nie moji zákazníci 🙂) má predsudky voči koziemu mlieku. Má to historický základ v chove kôz v malých chlievikoch, hygienicky zanedbaných, kde sa aj dojilo a kozie mlieko tak získalo povesť nechutnej potraviny. Pri dodržaní maximálnej hygieny chovu a zamedzeniu dojným kozám spásať rôzne kroviny, má mlieko vynikajúcu chuť a navyše aj mnoho zdravotných benefitov pre ľudský organizmus.

Vedia podľa vás Slováci oceniť domáce výrobky, alebo sa rozhodujú skôr podľa ceny a pôvod či čerstvosť potravín nehrá až takú dôležitú rolu?

Podľa mňa vedia oceniť domáce produkty, veď ináč by som už dávno skončila 🙂. Ale stále platí, že musím maximálne dbať na kvalitu. Dobré meno sa ťažko buduje, ale zlé si urobíte zo dňa na deň. Preto si dávam veľmi záležať jednak na čistote chovu zvierat, tak aj na hygiene dojenia a samotného spracovania mlieka. Mlieko a výrobky z neho predávam zásadne čerstvé a nepoužívam žiadne konzervanty ani dochucovadlá. Proste kvalita na prvom mieste.

Domáce kozie mydlá z farmy

Čo vás na farmárčení najviac napĺňa?

Pocit, že robím niečo užitočné a prospešné. Výrábať kvalitné bezmäsité jedlá, ktoré nikomu neublížia, ale naopak pomôžu, je činnosť, ktorá mi dáva silu ísť ďalej a robiť túto prácu s láskou. Často keď mám od zákazníkov pozitívne referencie, zlepšuje mi to náladu, ženie ma to vpred.

Máte nejaké praktické tipy pre začínajúcich farmárov?

Valach na kozej farme Odorica

Začínajúci farmári to majú neskutočne ťažké. Tým, že bolo v minulosti zlikvidované súkromné hospodárenie v malom, dnešní mladí ľudia nemajú na začiatok zväčša ani pôdu, ani technické vybavenie a ani znalosti v danej oblasti. Vstupné investície sú veľmi vysoké, návratnosť skoro žiadna. Nehovoriac o tom, že samotný prístup k pôde je ťažký. Aby toho nebolo málo, aj náš štát s nelogickými byrokratickými požiadavkami tomu vôbec nepomáha. To zvládne len ten, kto to chce robiť nie pre peniaze, ale preto, že má k tomu skutočný vzťah.

Máte do budúcna s vašou kozou farmou nejaké plány? Napríklad rozšíriť ju, začať chovať aj iné zvieratá?

Vždy mám nejaké plány 🙂. Nerada stagnujem. Riadim sa dopytom. Podľa toho prispôsobujem svoju ponuku. Samozrejme, v rámci svojich možností. Všetko je ešte v štádiu prepočtov a úvah. Každopádne veľké rozšírenie to určite nebude, nakoľko som limitovaná 24 hodinovým denným režimom. Môžem mať toho len toľko, koľko sama zvládnem a niekedy musím aj spať  🙂

Produkty z kozej farmy Zuzany Rotákovej si môžeš zakúpiť na farme Odorica, alebo v kamennej predajni Valach – tradičné slovenské a české výrobky, Zimná 44, Spišská Nová Ves.

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Majiteľka kozej farmy Zuzana Rotáková: Chcela som začať žiť naplno appeared first on uValacha.sk.

Kam siahajú začiatky Trenčianskej medoviny? Ako si sa dostal k včeličkám, medu a medovine?

Začalo to tým, že otec dostal približne v roku 1970 prvé dve rodiny včielok. Začal včeláriť u svokrovcov v Nedašovciach okr. Topoľčany a počet sa postupne rozrástol na 10 rodín. Pri práci so včielkami pomáhala celá rodina a mne ako najstaršiemu sa ušlo najviac práce a tu niekde aj zo zvedavosti a aj zo záujmu vznikol pozitívny vzťah ku včielkam. Asi v r. 1982 otec previezol včelstvá do Trenčína a počet sa ustálil na 15 rodín. Dovtedy sme získavali len med a propolis a, samozrejme, vždy aj nejaké žihadlo ako bonus. Otec už mal skúsenosti s výrobou ovocných vín a začal uvažovať aj nad výrobou vlastnej medoviny. Postupne v malých množstvách si overoval zloženie základných surovín, rôzne druhy korenín a rôzne druhy kvasiniek, ktoré sme získali z vtedajšieho Výskumného ústavu vinárskeho v Bratislave. Nakoniec sa ustálila receptúra, ktorá pri degustáciách v rámci širšej rodiny najviac chutila. Po r. 1989 som dva roky pracoval v spol. APIHONT Slatina, ktorá patrila SZV v Bratislave. Na farme bolo 400 rodín včiel a technické zázemie na výrobu medoviny. Tu sme si vyskúšali výrobu medoviny vo veľkom a po ukončení práce sme už v Trenčíne začali výrobu Trenčianskej medoviny.

V súčasnosti je medovina u nás celkom populárna. Počas vianočných trhov sa na ňu tešíme, hádam, v každom meste a na chuť nám príde určite aj v lete. Hovorí sa o nej, že je to nápoj starých Slovanov. Ako je to teda s jej históriou?

Toto by bolo na dlhšiu debatu. Ale v krátkosti, výraz pre medový nápoj má asi každý jazyk (európske krajiny, Rusko, škandinávske krajiny a Anglicko) a zápisy o medovine u Slovanov sú už v cestopisoch arabských cestovateľov a obchodníkov. Ale v podstate bola medovina viac rozšírená mimo Rímskej ríše a Grécka. Bežne sa spomína nielen u Slovanov, ale aj u Keltov, Germánov, Vikingov…

Ako je už v názve uvedené, základ každej medoviny tvorí med. Poznáme rôzne spôsoby jej výroby? Aké druhy medoviny existujú?

Na Slovensku máme zavedený len všeobecný názov medovina, ale v anglicky hovoriacich krajinách majú viac názvov pre rôzne zloženie medoviny, napr. metheglin je medovina s prísadou rôznych bylín a korenín, melomel je s prísadou rôznej ovocnej šťavy, cyser je špeciálny druh melomelu, ak sa použije len prísada jablčného cideru. Z technologického hľadiska sa medovina vyrába výlučne kvasením medového roztoku, pričom tento základný roztok môžeme získať varením medového roztoku alebo tzv. za studena, kedy sa medový roztok zohrieva len do teploty 40-50°C tak, aby sa med len v roztoku rozpustil.

Hovorí sa, že med má rôzne liečivé účinky. Má ich v nejakom zmysle aj medovina?

Medovine sa pripisuje aj afrodiziačný účinok, ale je vhodná ako aperitív pred jedlom alebo na dobrý spánok, horúca je dobrá na boľavé hrdlo.

Okrem výroby medoviny sa venuješ aj iným včelím produktom. Čo všetko teda robíte?

V súčasnosti máme v ponuke rôzne druhy a balenia včelích medov, peľ, propolis, med s vlašskými orechami, so zmesou orieškov, so študentskou zmesou, s peľom a Trenčiansku medovinu svetlú a tmavú.

Čo je najťažšie na práci včelára a zároveň najkrajšie? Ako sa darí včielkam na Slovensku?

Práca musí baviť, lebo výsledok nie je vždy istý a treba sa učiť aj nové veci, lebo podmienky, aké boli pred 30 rokmi sú už dnes iné. Po roku 1990 nastal pokles včelárov aj včelstiev, ale v našej organizácií v TN sme v súčasnosti na zhruba 440 členoch a 4000 rodinách.

Za Trenčiansku medovinu ste získali už viacero ocenení. Ktoré je pre vás najvzácnejšie? Čím je Trenčianska medovina špecifická a originálna?

Doteraz sme získali viacero ocenení – Zlatý trstenský škapuliar, Bronz z Apimondie vo Francúzsku, zlato z Apislávie v Bulharsku a doma zlatý a strieborný Devínsky strapec, máme aj ochrannú známku regionálneho produktu Tradície Bielych Karpát. Najvzácnejší je bronz z Apimondie, je to celosvetová včelárska výstava. Každý výrobca medoviny je jedinečný, záleží len na ňom ako si zvolí svoju receptúru a ja si myslím že my sme si pri vlastnej medovine vybrali dobre.

O liečivých účinkoch včelích výrobkov si môžeš niečo prečítať aj na našej stránke.

Foto: Trenčianska medovina, pixabay.com

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Rozhovor s Milanom Krivým: O tajomstvách Trenčianskej medoviny appeared first on uValacha.sk.

Môj otec Anton Hanus založil firmu hneď ako to bolo možné, po páde socializmu v roku 1990. Hoci nebol farmaceut, s  radosťou opustil prácu investičného odborníka v stavebníctve a stal sa schopným manažérom novej firmy, čím umožnil mne a mojej životnej partnerke z farmaceutickej fakulty venovať sa odborným veciam.

Naše prvé produkty boli čajovinové zmesi, švédska bylinná zmes a švédske kvapky. V roku 1993 sme začali pracovať so silicami a extraktom z echinacey.

Čajový ateliér je našou poslednou aktivitou, kde sme chceli upozorniť na nadužívanie chemicky pripravovaných aróm. Ide to samozrejme aj bez nich. Príkladom je ešte raz náš čajový ateliér čiernych čajov.

Máte zaujímavé a ľahko zapamätateľné logo v tvare listu. Ako vzniklo?

Toto jednoduché a výstižné logo, vyjadrujúce náš vzťah k prírode, stvoril pred vyše 25 rokmi náš grafik, ktorý je doteraz naším verným priateľom. Lístok je neopadavý a ostaneme s ním, pokiaľ budeme existovať.

Značka HANUS v súčasnosti ponúka  prírodné silice, čajoviny, sirupy, maste a tinktúry. Čo je na trhu v Slovenskej republike najžiadanejšie?

Z nášho sortimentu možno prírodné silice, pretože sme pri nákupoch surovín absolútne nekompromisní pri výbere a snažíme sa o ich použití čo najpravdivejšie informovať už na obale výrobku.

Spolupracujete najmä s lekárňami a čajovňami. Ako vznikla  konkrétne spolupráca s  predajňou Valach?

Aktivita a životné názory tvorcov a prevádzkovateľov VALACHshop.sk pôsobia na mňa blahodárne a upokojujúco. Je nevyhnutné vážiť si to, čo máme priamo vedľa seba a keď chceme využívať dary prírody z celej našej planéty, nech ju aspoň neobehnú dvakrát, kým skončia v našich rukách.

V oblasti wellness na Slovensku sa snažíte presadzovať používanie prírodných silíc. Ako sa Vám v tejto oblasti darí?

Hanus – eukalyptová silica 10ml

Naša radosť z miešania vôní celého sveta sa k zákazníkom wellness dostáva vo forme priaznivých zdravotných účinkov a príjemných chvíľ strávených v saune.

Keď som bol v roku 2002 oslovený Ing. Medzihradským (Vameli s.r.o.), ktorý sa v duchu nových trendov venoval stavebnej činnosti pre wellness, bol som šokovaný, že v saunách sa bežne inhalovali syntetické vonné kompozície.

Je to príjemný pocit, že môžeme s manželkou vytvárať rôznorodé zmesi výlučne prírodných látok a vďaka technológii, ktorú sme vyvinuli ich aplikovať do priestorov sáun. Zdá sa, že naša radosť z miešania vôní celého sveta sa k zákazníkom wellness dostáva vo forme priaznivých zdravotných účinkov a príjemných chvíľ strávených v saune.

HANUS je slovenská značka. Sú to aj slovenské bylinky, z ktorých Vaše produkty vznikajú? Kto pre Vás bylinky zbiera?

Veľmi sa teším, že vysušené liečivé rastliny na naše spracovanie (triedenie, rezanie, sitovanie) môžeme nakupovať od konkrétnych osôb, či už pestovateľov, alebo zberačov. Je ich žiaľ každým rokom menej. Tieto nedostatky nahrádzame dodávkami od firmy Tatra Healing Plants z Oravy, s ktorými sa poznáme dlhé roky a spája nás spoločný záujem o prácu s bylinami.

Pyšní sme aj na dodávky čerstvej echinacey spod Kriváňa z PD Východná, z ktorej vyrábame echinaceu – liehový extrakt aj detský sirup.

kvet echinacey

Liečivé bylinky si v minulosti ľudia sami zbierali a boli súčasťou domácej lekárne. Dnes po ne zájdu ľudia častejšie do lekárne ako do prírody. Prečo je tomu podľa Vás tak?

Má to viac príčin, jednou z nich je aj postup európskej legislatívy zakazujúci prisudzovať rastlinám liečivé účinky. Ľudia sa začnú báť, že si ublížia neodborným zberom, alebo dávkovaním a za chvíľu zabudnú, čo je načo.

Vždy som chcel, aby ľudia vedeli, ktorá bylina je načo, vnímali, čo je okolo nich, keď sú (čoraz menej) v prírode a nebáli sa zbierať a liečiť prirodzene.

Tu je len jedno riešenie, pevne sa chytiť zdravého sedliackeho rozumu. Od vytvorenia našich receptúr pre čajoviny ich tvrdohlavo označujem názvami rastlín, hoci každý iný výrobca ich prirodzene pomenúva ako: ženský čaj, prieduškový čaj, žlčníkový čaj atď.

Mám nato jediný dôvod, vždy som chcel, aby ľudia vedeli, ktorá bylina je načo, vnímali, čo je okolo nich, keď sú (čoraz menej) v prírode a nebáli sa zbierať a liečiť prirodzene.

Švédske kvapky boli pred pár rokmi veľkým hitom. Vo Vašej ponuke sú doteraz. Zákazníkom dávate aj možnosť vyrobiť si vlastné Švédske kvapky z Vašej Švédskej bylinnej zmesi. Je o tieto produkty aj v súčasnosti veľký záujem?

Hanus – Švédske kvapky 100ml

Švédske kvapky sú moja srdcová záležitosť. Neopísateľne ma priťahovali už na strednej škole za socializmu, keď som ich vyrábal pre rodinu a známych. Môcť privoňať k tým rozmanitým exotickým vôňam a poskladať z nich niečo charakteristické je pre mňa neodolateľné.

Až po vysokej škole som si uvedomil, že ich receptúra odráža celé storočia vývoja farmácie a ľudského myslenia, počas ktorých (a doteraz to ľudstvo neprešlo) sa snažíme nájsť liek na všetko (živú vodu, kameň mudrcov, svätý grál atď.)

Konkrétne recept švédskych kvapiek má svoje najhlbšie korene v receptoch liekov proti moru. Je však pozoruhodne účinný najmä na problémy zo zažívaním a zníženou motilitou čriev vo vyššom veku takže bude obľúbený aj naďalej.

V súčasnosti na zdravie ľudí vplývajú aj výkyvy teplôt  a zmeny počasia, ktoré sú väčšie ako v minulosti. Akú bylinkovú kúru alebo aké produkty by ste odporučili na zvýšenie prirodzenej obranyschopnosti organizmu v tomto zimnom období?

Z našich prípravkov je to Echinacea – liehový extrakt, pri užívaní je vhodné ponechať ho chvíľu v ústach, kde sa účinné látky vstrebávajú priamo cez bukálnu sliznicu úst a pôsobia protizápalovo v oblasti hrdla a mandlí.

Sliznice nosa a horných dýchacích ciest je možno chrániť, prípadne infekciu eliminovať inhaláciou eukalyptovej silice s prídavkom citrónovej, alebo bergamotovej silice. Z čajovín najmä čajovina s fialkou, prípadne čajovina s tymiánom.

Na čo sa priaznivci značky HANUS môžu tešiť v roku 2018? Pripravujete nejaké novinky?

Keďže ma zaujali opakované kauzy ohľadom falzifikácií mletej Cejlónskej škorice predávanej v Českej a Slovenskej republike, môj dedko bol cukrár a prateta lekárnička spísal som „iniciatívu“ LEKÁRNICI CUKRÁROM. a vydal ju do sveta na obale analyticky preverenej cejlónskej škorice. Keď je už obal potrebný, nech spĺňa aj funkciu nosiča informácií.

Výsledný produkt ceylónska škorica zaznamenala okamžitý záujem ľudí. Výsledkom našej snahy je finálny produkt, ktorý nájdete aj v ponuke Valachshopu – Ceylónska škorica.

Hanus – ceylónska škorica 75g

Foto: Pixabay.com, archív firmy Hanus

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Peter Hanus: bylinné čaje a výrobky z liečivých bylín vyrábame už desiatky rokov. appeared first on uValacha.sk.

Kováčstvo a zvonkárstvo vo vašej rodine je už tradícia a venujete sa tomu viacerí. Ako to všetko začalo?

Začal to všetko otec. To som bol ešte šarvanec na základnej škole. Hľadal niečo, čím by sa mohol živiť sám a výrobcovia zvoncov vymierali, tak začal skúšať a už pri tom ostal. Keď otec začínal, ešte nebolo ani priestorov, ani vybavenia. Všetko začínal od nuly. Plechy bolo treba strihať, bombírovať, ohýbať, a keď s tým chcel živiť celú rodinu, museli sme mu chodiť pomáhať. Takže už od strednej školy sme s tým vlastne boli všetci v kontakte. Ja som sa popri tom začal učiť za umeleckého kováča na ŠÚV Kremnica, takže práca s kovom mi už ostala. Mladší brat  šiel na kovorytectvo, tak ešte rozšíril znalosti.

Peťo s otcom a mamkou na EĽRO

Má výroba tradičných zvoncov pre zvieratá dnes ešte svoje miesto v spoločnosti? Alebo ich vyrábate skôr ako suveníry a dekoračné predmety?

Zvonce si ľudia ešte vždy kúpia. My ich všetky vyrábame ako funkčné, použiteľné na zvieratá. Ako ich už ľudia použijú je na nich. Samozrejme, oveľa viac sa ich už predáva skôr ako suveníry, zákazník môže požiadať o nápis, venovanie, sfarbenie zvonca, veľkostí a tvarov vyrábame cez 20, takže každému podľa chuti.

gravírovaný zvonec

Povedzme si niečo o histórii zvonov. Načo všetko sa využívali? Aké typy poznáme?

Zvonce pre ovečky

Keď ľudia začali pásť zvieratá, potrebovali si ich odlíšiť, prípadne počuť, kde sa nachádzajú. Tak ich chceli ozvučiť. Zvonce samotné sa vyrábajú liate a plechové. Liate boli niekoľkokrát drahšie ako plechové, nemohol si ich dovoliť hocikto, preto v chudobnejších krajoch prevládali plechové. My vyrábame plechové. V samotnej Zázrivej boli voľakedy viacerí výrobcovia práve plechových zvoncov. Vraví sa: „iný kraj iný mrav“, tak je to aj so zvoncami. Sú rozšírené po celom svete a tvary sa naozaj dosť rôznia. Na ovce sa používajú  iné ako na kozy, na kravy tiež iné, niekde aj na kone zvykli dávať, na postroj prípadne rolničky, ktoré tiež občas vyrábame.

Ako dlho trvá výroba malého zvonca (napr. pre ovečku)? Musia byť zvonce aj nejak ladené?

Zvonce pre kravy

Dosť záleží na veľkosti a tvare. Šulár sa robí dlhšie ako klepár. Prvý je ovčí tvar, druhý kravský. Ale klepár sa používa aj na ovce, tam už rozhoduje veľkosť. Časovo je to rôzne, ale do hodiny sa dá vyrobiť. Na začiatku si treba vystrihnúť základný tvar a ten v jame v dreve vybombírovať. Keď je pekne oblý, pozastríha sa stred a ohýba sa cez rohatinu. Nasleduje nitovanie, prebíjanie dier na ucho, ktoré drží srdiečko aj sa naň pripína remeň. Uško sa kuje osobitne. Potom sa to všetko zloží dokopy a mosadzou zaletuje. Nakoniec sa zvonec očistí, naolejuje a je pripravený na použitie. Bačovia si zvykli vyberať zvonce podľa zvuku, aby rozlišovali svoje od cudzích. Niektorí ich chceli mať v jednom tóne, iní nech pekne znejú. Teraz sa ladia vyslovene len do zvonkohier, aj keď každý hlas sa dá o pol tóna prispôsobiť. Zvuk zavisí od hrúbky plechu, z ktorého je vyrobený, privretia zvonca, vybombírovania. Jednotlivo ich ladiť netreba, jedna veľkosť má približne rovnaký zvuk, aj keď, samozrejme, to nie je pravidlom. Aj samotný plech ovplyvní zvuk.

kovaný huslista

Okrem zvoncov sa venuješ aj iným kovaným výrobkom. Vyrobil si topánky, draka, ruže, rôzne postavičky, náradia, kotlíky, zbrane, nože a tisíc iných vecí… Čo bolo pre teba najväčšou výzvou?

Nakoľko som vyučený umelecký kováč, samozrejme, robím aj kováčštinu. Nemám vyslovene obľúbené práce ani techniky. S každým zákazníkom to je iné, ale keď niečo vyrábam, je to môj nápad, prípadne jeho a dotvorený mnou. Takže je to vždy nová výzva čosi vymyslieť a vyrobiť, preto vždy to najbližšie, čo idem robiť, je najväčšia výzva. A keď to vypáli tak ako som si to predstavoval, a zákazník je spokojný, som spokojný aj ja.

Má podľa teba ešte tradičné kováčstvo v dnešnej pretechnizovanej dobe svoje miesto?

Miesto určite má a myslím si že aj stále bude. Uživiť sa s tým samozrejme dá, len sa človek narobí aj fyzicky, aj časovo je to náročné. Väčšinu dňa strávi v dielni. Taká práca musí baviť a nie je pre každého, ale vždy sa niekto objaví, koho práve toto láka.

Kované výrobky od Peťa Otrubu nádeš aj v našom e-shope.

Foto: Archív Kované výrobky Zázrivá

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Kováč Peter Otruba: Bačovia si vyberali zvonce podľa zvuku appeared first on uValacha.sk.

O vznik mestečka Svit sa postarala obuvnícka spoločnosť Baťa zo Zlína, na čele s legendárnym Tomášom Baťom, ktorá skúpila pozemky v Podtatranskej kotline od obce Veľká. Jej cieľom bolo založenie nového podniku na výrobu viskóznych vlákien.

Práve od tejto továrne sa údajne odvodil aj názov mestečka Svit – Slovenská Viskózna Továreň.

Postupným rozširovaním infraštruktúry obce a neskôr už mestečka Svit, pod patronátom závodu vzniká úplne nový závod Chemosvit. Chemosvit sa od svojich začiatkov zaoberal výrobou chemických a strojárenských výrobkov. Tak je tomu doteraz. Chemosvit postupne rozšíril svoje aktivity aj o výrobu pletiarenských výrobkov.

Aká bola cesta ponožiek zo Svitu do predajne v Spišskej Novej Vsi?

Chemosvit Fibrochem, a.s., je firmou s dlhoročnou tradíciou na Slovensku. Postupne firma rozširuje sortiment produktov a služieb. Držíme krok s dobou, technológiami a produkty firmy sú známe svojou vysokou kvalitou.

Pri oslovovaní potenciálnych nových klientov sme sa zamerali na tých, ktorí by vedeli naše ponožky s ľudovou tématikou ponúknuť na slovenskom trhu.

Komunikácia s majiteľom predajne Valach bola od začiatku rýchla a zrozumiteľná.

Obidve strany vedeli, čo chcú a dohoda bola na svete. Nakoľko predajňa Valach sídli priamo v centre Spišskej Novej Vsi a navštevuje ju množstvo turistov aj zo zahraničia, cieľom bolo ponúknuť naše kvalitné výrobky aj zákazníkom mimo Slovenska, aby mali predstavu o našej kultúre a symboloch.

Keď sa pozrieme na to, akým smerom sa spolupráca s Valachom od jej začiatku uberá, je vidieť, že išlo o veľmi dobré rozhodnutie.

Ponožky Folkies Benátky

Bolo pre Vás dôležité, že tieto ponožky budú predávané v obchode, ktorý podporuje výrobcov zo Slovenskej a Českej republiky?

Sme radi, že existujú takéto obchody, pretože predajom a kúpou slovenských výrobkov podporujeme samých seba, slovenských ľudí a slovenskú ekonomiku. Sme radi, že sa ľudia na Slovensku vracajú ku kvalite z vlastných zdrojov, u ktorých vedia odkiaľ pochádzajú na rozdiel od výrobkov z Ázie, ktorých pôvod je ťažko identifikovateľný.

Od výroby polypropylénových vlákien až k výrobe ponožiek a podkolienok Folkies. Prečo Folkies?

Ponožky vyrábame od roku 1997. Na ich výrobu využívame hlavne naše polypropylénové vlákno Prolen.

Ľudia si tak vedia vyskúšať jeho vynikajúce vlastnosti: termoizoláciu, rýchly odvod vlhkosti, antibakteriálne a antialergické vlastnosti, stálosť farieb (farby vo vlákne Prolen sú permanentné, nevyperú sa, nedostávajú sa do pokožky, sú certifikované a zdraviu neškodné).

Naše vlákno sa nachádza vďaka týmto vlastnostiam v športovom oblečení mnohých svetových značiek.

Doterajšou značkou, ktorú poznajú zákazníci z celého Slovenska, bola Svitoni. Teraz ju postupne nahrádzame značkami Karpathia, JohnyTatrosh a Folkies.

Folkies vznikol ako reakcia na to, že sa ľudia začali vracať k svojim koreňom a tradíciám. Vyhľadávajú oblečenie s ľudovými motívmi. Slovo folkies znamená ľudia, ľudové, preto toto meno.

Ponožky folkies pri mori v Grécku

Chcete sa v budúcnosti zamerať aj na iné ľudové motívy okrem čičmanských?

Začali sme s čičmianskymi motívmi, ktoré máme na ponožkách, ale i termobielizni, čiapkach a šáloch z vlákna Prolen, ale spolupracujeme napr. s Matty Urbanič a inými slovenskými návrhármi na nových motívoch. Pripravujeme nové motívy, ktoré čerpáme z našich bohatých ľudových tradícií. Je sa určite na čo tešiť.  

Vo svojich víziách a strategických cieľoch máte uvedený aj cieľ znižovať environmentálnu záťaž spôsobenú podnikateľskou činnosťou spoločnosti. Ako sa Vám to darí napĺňať napríklad pri výrobe ponožiek?

Chemosvit výroba

V našich ponožkách používame hlavne naše vlákno Prolen, ktoré:

1.  sa vyrába pri nižších teplotách ako iné druhy vlákna = ušetrí sa energia,
2. nefarbí sa ako iné druhy vlákna = neminie sa takmer žiadna kvapka vody (u bavlny je to okolo 10.000 litrov vody na výrobu a farbenie 1 kg bavlny. Túto vodu by v chudobných krajinách, kde sa vyrábajú iné druhy vlákna, ľudia skôr potrebovali na pitie a zavlažovanie polí či pestovanie potravín. Nehovoriac o tom, že pestovanie bavlny znečisťuje pôdu týchto ľudí i ľudí samotných pesticídmi.)
3. vydrží viac ako iné druhy vlákna = nižší konzum
4. je 100% recyklovatelné.

U Valacha nájdu zákazníci trekové ponožky, členkové ponožky a aj podkolienky zo Svitu. Aký je rozdiel v materiáloch a čo majú naopak spoločné?

Členkové ponožky sú vhodné skôr na letné obdobie.

Trekové ponožky majú spevnený nárt,  plyšovú pätu a špičku na tlmenie nárazov. Sú vhodné na treking, beh, bicyklovanie a podobne.

Hrubé podkolenky Folkies majú plyš i na lýtku a holeni a sú vhodné i na lyžovanie. V trekových a hrubších podkolienkah je použitého viac materiálu Prolen.

Poraďte, prosím, našim zákazníkom ako sa o ponožky treba starať, aby čo najdlšie vydržali.

Ponožky stačí prať pri teplote okolo 30°C Postačí nosiť vhodnú obuv bez ostrých častí zvnútra, aby sa ponožky nepoškodili. Doma v prípade, že máte parkety, používať domácu obuv, aby sa ponožky „nevydreli“; ponožky nebieliť a nežehliť,

„strihať si nehty“:))

Na aké novinky sa zákazníci Valacha môžu tešiť ešte v tomto roku?

Kolekcie Folkies a Karpathia chceme rozšíriť o nové dizajny a na trh prinesieme aj novú tatranskú značku Johny Tatrosh.

Foto: Archív Chemosvit

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post CHEMOSVIT FIBROCHEM od Tomáša Baťu k čičmanským ponožkám. appeared first on uValacha.sk.