Kováčstvo a zvonkárstvo vo vašej rodine je už tradícia a venujete sa tomu viacerí. Ako to všetko začalo?

Začal to všetko otec. To som bol ešte šarvanec na základnej škole. Hľadal niečo, čím by sa mohol živiť sám a výrobcovia zvoncov vymierali, tak začal skúšať a už pri tom ostal. Keď otec začínal, ešte nebolo ani priestorov, ani vybavenia. Všetko začínal od nuly. Plechy bolo treba strihať, bombírovať, ohýbať, a keď s tým chcel živiť celú rodinu, museli sme mu chodiť pomáhať. Takže už od strednej školy sme s tým vlastne boli všetci v kontakte. Ja som sa popri tom začal učiť za umeleckého kováča na ŠÚV Kremnica, takže práca s kovom mi už ostala. Mladší brat  šiel na kovorytectvo, tak ešte rozšíril znalosti.

Peťo s otcom a mamkou na EĽRO

Má výroba tradičných zvoncov pre zvieratá dnes ešte svoje miesto v spoločnosti? Alebo ich vyrábate skôr ako suveníry a dekoračné predmety?

Zvonce si ľudia ešte vždy kúpia. My ich všetky vyrábame ako funkčné, použiteľné na zvieratá. Ako ich už ľudia použijú je na nich. Samozrejme, oveľa viac sa ich už predáva skôr ako suveníry, zákazník môže požiadať o nápis, venovanie, sfarbenie zvonca, veľkostí a tvarov vyrábame cez 20, takže každému podľa chuti.

gravírovaný zvonec

Povedzme si niečo o histórii zvonov. Načo všetko sa využívali? Aké typy poznáme?

Zvonce pre ovečky

Keď ľudia začali pásť zvieratá, potrebovali si ich odlíšiť, prípadne počuť, kde sa nachádzajú. Tak ich chceli ozvučiť. Zvonce samotné sa vyrábajú liate a plechové. Liate boli niekoľkokrát drahšie ako plechové, nemohol si ich dovoliť hocikto, preto v chudobnejších krajoch prevládali plechové. My vyrábame plechové. V samotnej Zázrivej boli voľakedy viacerí výrobcovia práve plechových zvoncov. Vraví sa: „iný kraj iný mrav“, tak je to aj so zvoncami. Sú rozšírené po celom svete a tvary sa naozaj dosť rôznia. Na ovce sa používajú  iné ako na kozy, na kravy tiež iné, niekde aj na kone zvykli dávať, na postroj prípadne rolničky, ktoré tiež občas vyrábame.

Ako dlho trvá výroba malého zvonca (napr. pre ovečku)? Musia byť zvonce aj nejak ladené?

Zvonce pre kravy

Dosť záleží na veľkosti a tvare. Šulár sa robí dlhšie ako klepár. Prvý je ovčí tvar, druhý kravský. Ale klepár sa používa aj na ovce, tam už rozhoduje veľkosť. Časovo je to rôzne, ale do hodiny sa dá vyrobiť. Na začiatku si treba vystrihnúť základný tvar a ten v jame v dreve vybombírovať. Keď je pekne oblý, pozastríha sa stred a ohýba sa cez rohatinu. Nasleduje nitovanie, prebíjanie dier na ucho, ktoré drží srdiečko aj sa naň pripína remeň. Uško sa kuje osobitne. Potom sa to všetko zloží dokopy a mosadzou zaletuje. Nakoniec sa zvonec očistí, naolejuje a je pripravený na použitie. Bačovia si zvykli vyberať zvonce podľa zvuku, aby rozlišovali svoje od cudzích. Niektorí ich chceli mať v jednom tóne, iní nech pekne znejú. Teraz sa ladia vyslovene len do zvonkohier, aj keď každý hlas sa dá o pol tóna prispôsobiť. Zvuk zavisí od hrúbky plechu, z ktorého je vyrobený, privretia zvonca, vybombírovania. Jednotlivo ich ladiť netreba, jedna veľkosť má približne rovnaký zvuk, aj keď, samozrejme, to nie je pravidlom. Aj samotný plech ovplyvní zvuk.

kovaný huslista

Okrem zvoncov sa venuješ aj iným kovaným výrobkom. Vyrobil si topánky, draka, ruže, rôzne postavičky, náradia, kotlíky, zbrane, nože a tisíc iných vecí… Čo bolo pre teba najväčšou výzvou?

Nakoľko som vyučený umelecký kováč, samozrejme, robím aj kováčštinu. Nemám vyslovene obľúbené práce ani techniky. S každým zákazníkom to je iné, ale keď niečo vyrábam, je to môj nápad, prípadne jeho a dotvorený mnou. Takže je to vždy nová výzva čosi vymyslieť a vyrobiť, preto vždy to najbližšie, čo idem robiť, je najväčšia výzva. A keď to vypáli tak ako som si to predstavoval, a zákazník je spokojný, som spokojný aj ja.

Má podľa teba ešte tradičné kováčstvo v dnešnej pretechnizovanej dobe svoje miesto?

Miesto určite má a myslím si že aj stále bude. Uživiť sa s tým samozrejme dá, len sa človek narobí aj fyzicky, aj časovo je to náročné. Väčšinu dňa strávi v dielni. Taká práca musí baviť a nie je pre každého, ale vždy sa niekto objaví, koho práve toto láka.

Kované výrobky od Peťa Otrubu nádeš aj v našom e-shope.

Foto: Archív Kované výrobky Zázrivá

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Kováč Peter Otruba: Bačovia si vyberali zvonce podľa zvuku appeared first on uValacha.sk.