Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma. Tradícia pečenia domácej pasky sa udržiava v mnohých rodinách dodnes a v tej našej veru tiež. Každoročne sa teda mordujem s nejednou domácou paskou a zvyškom sviatočného jedla. Veď domáce je domáce. Napokon aj tradície si treba udržiavať, aby neupadli do zabudnutia.

Veľkonočná paska – čo všetko budeš potrebovať:

• 500 g hladkej múky
• 100 ml teplej vody
• pol kocky droždia
• 150 ml mlieka
• 1 a pol lyžičky soli
• 2 PL kryštálového cukru
• 1 žĺtok
• 1 celé vajce na potretie
• lyžička nastrúhanej citrónovej kôry
• 2 PL sušených hrozienok + 50 ml rumu
• 150 g hrudkovitého tvarohu
• 80 ml rastlinného oleja alebo 80 g roztopeného masla
• 1 balíček vanilkového cukru

Postup prípravy:

• Do väčšej misky preosej múku. V strede urob rukou jamku, nadrob do nej droždie a pridaj lyžicu cukru. Zalej teplou vodou a nechaj 10 minút postáť.
• Pridaj mlieko, soľ, olej alebo roztopené maslo. Vareškou vymiešaj vláčne cesto. Popráš ho múkou, prikry utierkou a nechaj na teplom mieste kysnúť asi 45 minút.
• Po vykysnutí rozdeľ cesto na 3 časti. Do jednej časti pridaj 1 PL cukru, tvaroh, precedené hrozienka, žĺtok a vanilkový cukor. Dobre vymiešaj. Z každej časti vyvaľkaj šúľok a upleť z nich vrkoč. Nakoniec konce vrkoča spoj, čím vytvaruješ veniec do tvaru pasky. Takto môžeš pasku piecť na plechu vystlanom papierom na pečenie. Do stredu však ešte vlož zaváraninovú fľašu. Druhý – o niečo jednoduchší spôsob, ktorý používam aj ja, je pasku upiecť vo forme na bábovku. Formu dôkladne vytri rastlinným olejom a popráš múkou. Upletenú pasku opatrne prenes do formy a potri rozšľahaným vajíčkom. Následne vlož do rozohriatej rúry.

• Peč pri teplote 190 °C asi 45 minút. Paska sa pečie dlho, aby sa aj vnútro dôkladne prepieklo. Ak by ti vrch príliš tmavol, vlož počas pečenia na vrch formy alobal a tak pasku dopeč. Ak chceš mať istotu, že je vnútro dôkladne prepečené, pichni špajdľou do stredu pasky. Ak ostane špajdľa suchá, je všetko v poriadku. Pokiaľ ale na nej ostane kúsok cesta, nechaj pasku dopiecť. Moja babka piekla pasku aj hodinu. No celý proces pečenia závisí od samotnej rúry. Je preto potrebné si čas odsledovať.
• Po dopečení nechaj pasku chvíľu vychladnúť a ešte za tepla ju z formy opatrne vyklop. Hotovo, už len počkať, až dôkladne vychladne.

Dobrú chuť !

Veľkonočná paska sa podáva s tradičnými sviatočnými jedlami ako hrudka, varená klobása, údené mäso, pečená fašírka, či plnka, alebo plnený bôčik. Čo iný kraj, to iný zvyk. Chute sviatočného jedla dotvára strúhaný chren so smotanou a varená nastrúhaná cvikla.

TIP: Pokiaľ si prepadla kváskovaniu, priprav si na sviatky spolu s Erikou dokonalý kváskový mazanec.

obr. skúkromný archív, pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľkonočná paska – sviatočný koláč, ktorý by na Veľkú noc nemal chýbať appeared first on uValacha.sk.

Je to najstarší veľkonočný koláč okrúhleho tvaru so symbolom kríža navrchu. Počas veľkonočných sviatkov ho pripravovali naši predkovia už v 14. storočí vo verzii na slano. Jedli ho s údenou šunkou, varenými vajíčkami, syrom a maslom. V rôznych kútoch Slovenska ho nazývame inak. Mazanec, pomazanec, biely koláč, či na východe paska alebo pascha.

Dnes sa pečie skôr na sladko. Chuťou sa podobá tradičnej vianočke. Okrúhly tvar a symbol kríža zostal. Niekde ho však aj zapletajú do venca, či vianočky. V ceste môže byť sušené ovocie, na povrchu plátky mandlí. Je nadýchaný, krehký, mäkký a veľmi chutný. Manžel si na ňom pochutnáva s maslom a džemom. Spoločne si ho teraz pripravíme vo verzií zo špaldovej múky.

Na veľkonočný mazanec budeš potrebovať:

Rozkvas:

• 100 g plnotučného mlieka
• 150 g hladkej špaldovej múky
• 1 polievková lyžica kvásku

Cesto:

• 350 g hladkej špaldovej múky
• 60 g masla
• 70 g trstinového cukru
• 100 g mlieka
• 1 vanilkový cukor
• 50 g sušených marhúľ
• 50 g sušených hrozienok
• 20 g sladenky jačmennej
• 3 g soli
• 2 vajíčka
• Plátky mandlí

Veľkonočný mazanec – postup prípravy:

Príprava cesta:

• Zmiešaj suroviny na rozkvas. Tentokrát bude veľmi hustý. Kvasiť bude rýchlejšie ako štandardne. Zdvojnásobí svoj objem počas 5 až 10 hodín.
• Preosiatu múku zmiešaj s pripraveným rozkvasom. Pridaj k nej všetky ostatné ingrediencie na cesto okrem sušeného ovocia.
• Cesto sa bude hnietiť dlhšie, ako zvyčajne. Odporúčam ho miesiť v pekárničke alebo v kuchynskom robote po dobu 15 – 20 minút.
• Keď sa všetky suroviny prepoja, postupne pridaj do cesta aj sušené ovocie. Dôležité je, aby sa v ňom premiešalo rovnomerne.
• Vymiesená zmes bude kvasiť do zdvojnásobenia objemu. Počas tejto doby cesto nebudeme prekladať.
• Vykvasené ho prelož na podložku a vytvaruj bochník. Vlož ho do okrúhlej ošatky. Predtým ju poriadne vysyp škrobom. Prípadne cesto rozdeľ na dve polovice a vlož do dvoch maslom vymastených a dobre škrobom vysypaných misiek.
• Pripravené bochníky prikry potravinárskou fóliou a vlož ich do chladničky. Budú v nej kvasiť 12 až 20 hodín. Cesto v chladničke spevnie.

Pečenie:

• Rúru si nahrej na 170°.
• Ak si cesto kvasil v jednej ošatke, môžeš ho preložiť s papierom na pečenie aj do tortovej formy, približného priemeru ako tvoja ošatka. Mazanec sa tak počas pečenia nerozleje do šírky, ale bude rásť krásne do výšky.
• Narež ho do kríža po povrchu pomocou žiletky.
• Ponatieraj ho vyšľahaným vajíčkom a posyp lupienkami mandlí.
• Peč ho po dobu 40 až 60 minút.
• Po upečení urob kontrolu. Zapichni do cesta dlhú špajdľu. Ak na nej po vytiahnutí zostane surové cesto, ešte ho dopeč.
• Po upečení ho polož na mriežku a nechaj vychladnúť.
• Rozkroj ho až po niekoľkých hodinách.

Dobrú chuť!

TIP1: Ak chceš do tohto receptu kvalitné slovenské domáce maslo či domáce vajíčka, navštív nás v kamennom obchode Valach, kde si zaiste prídeš na svoje.

TIP2: Vyskúšaj aj ďalšiu veľkonočnú špecialitu – veľkonočnú hrudku. Recept nájdeš TU.

obr. súkromný archív

Erika

Som kreatívna mamina na materskej dovolenke, milujúca dobré jedlo. Varím a pečiem s láskou pre môjho malého syna a manžela,  pre ktorých chcem to najlepšie. Varím, pečiem, kváskujem, klíčkujem, pestujem mikrozeleninku či bylinky. Rada experimentujem a skúšam nové chute.

The post Veľkonočný mazanec z kvásku so sušenými hrozienkami a marhuľami appeared first on uValacha.sk.

Vajíčko – symbol plodnosti, života, jari

Vajíčko – veľkonočné, maľované, cifrované, písanka, kraslica… Ide o zdobené vajíčko od sliepky, kačky, či husi. Vajce bolo už od dávnych čias považované za symbol plodnosti. Predstavovalo znovuzrodenie, život a spájalo sa s príchodom jari. Škrupinka v sebe nesie symboliku bezpečia.

Odkiaľ sa veľkonočné kraslice vzali?

Najstaršie kraslice sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii. Pôvodne sa dávali vajcia surové – ako symbol života a znovuzrodenia. Neskôr začali ľudia vajíčko oživovať farbami – na znak prebudenia. Biela farba bola kedysi farbou smútku, vyhradená mŕtvym. Najčastejšie sa vajce zdobilo červenou farbou – ako symbol ohňa, krvi a mladosti.
Na našom území boli červené škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia. Časom sa pridali na červené maľované vajcia aj rôzne ornamenty, ktoré mali umocňovať ich silu.

Na našom území boli známe ornamenty – Perúnove blesky. Postupne sa prenášali z generácie na generáciu. V súčasnosti sa však už nedá zistiť, kde presne ktorý vzor vznikol, ani čo pôvodne znamenal.

V 12. storočí si cirkev prispôsobila symbol jarného oživenia. Nariadila svätenie veľkonočných kraslíc. Ženy aj dievky pripravovali kraslice svojím oblievačom a šibačom na Veľkonočný pondelok.
V kresťanstve veľkonočné kraslice symbolizujú prázdny hrob Ježiša Krista. Do Európy túto symboliku priniesli prví kresťania z Mezopotánie, Egypta až Ruska.

Prečo je kraslica kraslicou?

Podľa etnografa je názov kraslica na našom území doložený už v 14. storočí. Pôvod názvu je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mohlo by sa zdať, že je odvedený od krášlenia a zdobenia vajec. Názov kraslica však s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s ruským „krasnyj“, čo znamená červený.

Čím všetkým môže byť veľkonočná kraslica zdobená?

Kraslice sa tradične vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec. V poslednej dobe sa dostávajú do popredia kraslice z trvácnejších materiálov ako drevo, plast, či polystyrén. Zdobia sa rôznymi technikami. Aj v tomto smere zdobenie podlieha módnym trendom a individuálnemu vkusu. Už dávno neplatí, že veľkonočná kraslica musí byť červená.

Oblepovanie, háčkovanie, maľovanie rôznymi farbami, zdobenie voskom a mnohé iné techniky dávajú široký priestor vlastnej fantázii aj vkusu.

Tak hor sa do zdobenia kraslíc, veď Veľká noc a jej zvyky sú už za dverami.. Alebo dávaš prednosť krasliciam z obchodu? Nech je ako chce, poctivé doma vyrobené kraslice do zabudnutia neupadnú a zaiste si nájdu každoročne svoje miesto v nejednej domácnosti.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľkonočné kraslice – vieš odkiaľ sa vzali maľované vajíčka? appeared first on uValacha.sk.

Rada spomínam na časy, keď nám veľkonočnú hrudku robievali moje babičky. Každoročne sme na Veľkú noc mali doma 2 a veru sa vždy všetko zjedlo. Ostala som verná hrozienkovej verzii, i keď moje decká tie hrozienka zakaždým vyďobkajú. No pre mňa to takto musí byť. Hrozienka jej dodávajú skvelú chuť aj vôňu.

Recept je jednoduchý a naučila ma ho moja babka. Pár krát som ho robievala spolu s ňou ešte ako dieťa. Ide o starú tradičnú receptúru priamo zo Zemplína.

Na veľkonočnú hrudku budeš potrebovať:

• 10 vajec
• štipku soli
• 1 l kravského mlieka
• 1 vanilkový cukor
• 4 – 5 PL kryštálového cukru
• sušené hrozienka – množstvo podľa chuti (ja dávam menšiu hrsť)

Vyzbroj sa ešte:

• väčším hrncom
• drevenou vareškou – menšou
• drevenou vareškou – väčšou
• drôtenou metličkou
• naberačkou
• vedrom
• cedníkom
• čistou bavlnenou utierkou alebo gázou
• štipkou trpezlivosti
• pevnou rukou (trošku si zacvičíš pri miešaní)

Postup prípravy veľkonočnej hrudky:

• Mlieko vylej do hrnca a nechaj ho na sporáku pomaly ohrievať.
• Medzitým si v hlbšej miske vymiešaj vajcia drôtenou metličkou. Pridaj k nim cukor, vanilkový cukor a trošku soli. Vyšľahaj metličkou. V hrnčeku zalej hrozienka vodou.
• Keď je mlieko horúce, prilej pripravenú vajíčkovú zmes do mlieka. K tomu precedené hrozienka a miešaj, miešaj, miešaj.
• Chvíľku to potrvá, no od sporáka veru neodchádzaj. Inak by ti hrudka ľahko prihorela, čo by sa podpísalo na jej chuti.
• Vajíčka sa začnú čoskoro zrážať a oddeľovať od tekutej zložky. Vyzerá to ako plávajúca praženica. Vtedy treba veľkonočnú hrudku scediť.
• Cedník vlož do umývadla, do neho rozprestri čistú utierku a pomaly vlej uvarenú hrudku. Naberačkou poriadne pozatláčaj, aby čo najviac prebytočnej tekutiny vytieklo. Utierku na pevno zviaž (ako batôžtek) a pripevni hrudku o rúčku väčšej varechy. Cedník daj preč a takto pripravenú priviazanú hrudku prelož nad vedro. Konce varechy budú na vedre, hrudka bude v utierke visieť a prebytočná šťava kvapkať do vedra. Odnes hrudku aj s vedrom do chladnej miestnosti a nechaj cca hodinku odkvapkávať. Môžeš ju v utierke pripevniť aj k vodovodnej batérii a nechať odkvapkávať do vane alebo umývadla. Vlastnej vynaliezavosti sa medze nekladú.
• Keď už veľkonočná hrudka nekvapká, rozbaľ ju z utierky a prelož do misky. Odlož na chladné miesto. Takto pripravená vydrží v chlade cca 3 dni.

Dobrú chuť!

PS: Vždy čerstvé vajíčka nájdeš v kamennej predajni U valacha.

PPS: A ak máš chuť na vynikajúcu marlenku, nechaj sa inšpirovať mojím receptom.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľkonočná hrudka – tradičný veľkonočný syrek nesmie na sviatky chýbať appeared first on uValacha.sk.

Osobne tieto tradície nemám veru v láske. V detstve som sa veľkonočnej vode nikdy nevyhla. Dodnes oblievačke akosi neviem prísť na chuť a považujem tento zvyk za drastický voči nežnému pohlaviu. Symbolické pošibanie a pár kvapiek vody mi neprekáža. Drastické zlievanie poloopitými chlapmi sa mi veru prieči.

Polievanie, šibanie – od východu po západ

Čím západnejšie – tým viac sa šibe. Čím východnejšie – tým viac sa polieva. A kde je tá pomyselná hranica? Veru dnes ťažko povedať. So stupňujúcou migráciu si každý zachováva tie svoje zvyky. Pravdou ostáva, že obidva zvyky sú silne udomácnené a obľúbené v mnohých slovenských rodinách.

Do polovice 20. storočia bolo na západe rozšírené šibanie korbáčmi. Stredné a východné Slovensko uprednostňovalo kúpanie, či oblievanie vodou. Na juhozápadnom Slovensku boli známe oboje obyčaje.

Polievanie, polievačka, kúpanie

Zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou má svoj pôvod ešte v predkresťanskom období. V tom čase ešte Slovania slávili sviatky jari. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami malo symbolický, očistný charakter. Malo dievkam po celý rok zabezpečiť zdravie a považovalo sa za plodonosné.

Kúpanie vodou malo mladým ženám a dievčatám zabezpečiť plodnosť, zdravie a krásu.

Oblievanie sa začínalo hneď po polnoci, alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčiky nadšených mládencov chodili po domoch, kde žili dievčatá. Žiadnu neobišla čerstvá studená voda.
V 50. rokoch 20. storočia bolo polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami.

J. Kollár vo svojom diele Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné vystihol pondelkové mokré tradície úplne dokonale.

Kúpanie sa deje v pondelok a v utorok veľkonočný; v pondelok oblievajú mládenci dievčatá a v utorok dievčatá mládencov, raz skromne ružovou vodkou zo skleničky, raz hojne obyčajnou vodou z veľkej nádoby. Niekde, najmä na dedinách dievku celú aj do studne, potoka alebo jazera hodia. … Oblievačka zdá sa byť tiež pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.

Šibačka, šibanie, šľahanie, šmergust

Korbáč na šibanie má byť spletený z čerstvých ôsmich až dvanástich prútov vŕby. V minulosti šlo o magický rituál. Symbolizoval sviežosť, rast a plodnosť. Šibanie prútmi malo dievčatám priniesť zdravie, šťastie a odohnať zlo. Jednotlivé stužky na korbáčoch v sebe nesú svoju symboliku. Červená symbolizuje lásku, modrá – nádej, žltá – nezáujem. Zelenú dostali obľúbení chlapci.

Veľká noc v znamení sladkej pondelkovej odmeny

Šibačov, či polievačov neobišla veru odmena. Čakalo ich chutné pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno aj pálenka. Bolo zvykom odmeniť mládencov maľovanými vajíčkami – kraslicami. Dostali aj stuhy na korbáče. Tí menší chlapci dostávali cukrovinky. V súčasnosti sa k veľkonočnej pondelkovej odmene pridali aj peniaze.

Šibačka aj oblievačka „pokračovala“ niekedy aj v utorok. Niesla sa v znamení odozvy. V ten deň smeli dievčatá na ulici obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.

Obrázky: pixaby.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľká noc – odkiaľ sa vzali veľkonočná oblievačka a šibačka? appeared first on uValacha.sk.