Silvester a Nový rok bol odjakživa spájaný s oslavou. Naši predkovia v záujme blahobytu, šťastia a zdravia v tom nadchádzajúcom roku dodržiavali viacero zvykov. 

Po Vianociach tu opäť máme koniec roka. Niečo staré končí a dáva priestor novému. Všetci tak trochu dúfame, že aj lepšiemu.

Posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára – Silvester – sa odpradávna spája s oslavou.
Príchod Nového roka oslavovali už v dávnej Mezopotámii od roku 2000 pred Kristom. Riadili sa ale iným kalendárom. Asi v polovici marca oslavovali koniec roka. Pre našich predkov to malo istý význam. Koniec roka slávili spolu s jarnou rovnodennosťou.

Až v roku 46 pred naším letopočtom, zaviedol rímsky vládca Caesar nový – Juliánsky kalendár. Tak padlo rozhodnutie, že 1. január bude prvým dňom Nového roka. Takto je to dodnes.

Meno aj deň, kedy sa koniec roka oslavuje, nesie v sebe symboliku. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Ten vládol v čase striedania významných etáp kresťanstva. Koniec prenasledovania kresťanova a začiatok nových časov.

V období stredoveku nastali zmeny. Ľudia v tom čase považovali oslavu prichádzajúceho roka za pohanský zvyk. Dočasne ho preto zrušili.

V súčasnosti sa celý svet opäť s radosťou naplno oddáva silvestrovským a novoročných oslavám.

Silvester a jeho dávne tradície

Silvestrovské aj novoročné zvyky sa na Slovensku líšili v závislosti od regiónov.

Posledný deň v roku je známy ako starý rok či babí deň. V podvečer na Silvestra sa veriaci stretávali v kostole. Konalo sa slávnostné poďakovanie Bohu za celý rok. Po ňom nasledovali oslavy.

Na Silvestra sa pripravovala slávnostná večera, totožná s tou štedrovečernou. No mohlo sa jesť aj mäso. Atmosféru večera posledného dňa v roku dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Nechýbalo obradné umývanie a oblečenie si čistých šiat.

Silvester sa považoval za magický a bol spájaný aj s veštbami. Verilo sa, že silvestrovský sen sa naozaj stane. Ranné červené zore predpovedalo víchrice, búrky, neúrodu a biedu počas roka. Drobný hustý dážď naopak predpovedal dobrú a bohatú úrodu.

Obľúbeným zvykom bolo zametanie smetia do kúta miestnosti. Nie však von! Aby sa nik „nevymietol“ z domu. Zakázané boli niektoré domáce práce. Nesmela sa prať, ani vešať bielizeň. Údajne by si ten človek na seba privodil nešťastie a smrť.

Počas Silvestra sa tradične konali zakáľačky. Plánovali sa svadby a všetci sa tak pripravovali na blížiace fašiangy.

Nový rok – významný začiatok novej životnej etapy

Ako na Nový rok, tak po celý rok…

Novoročným zvykom a rituálom sa kedysi pripisoval veľký význam. Údajne sa tým poodhalila budúcnosť. Zároveň znamenali istú ochranu pred zlým a mali priniesť šťastie a bohatstvo.

Čo sa nesmelo a čo naopak muselo dodržiavať?

Prvý človek, čo domu vstúpi, môže ovplyvniť budúcnosť rodiny. Nemala to byť žena, chorý a ani starý človek. V ideálnom prípade to mal byť mladý zdravý muž, či chlapec.

Na novoročnom stole nesmelo byť mäso z hydiny, s ktorým by odletel všetok majetok. Nesmelo chýbať mäso bravčové, najlepšie pečené prasiatko. Malo to priniesť rodine šťastie. Podávala sa tiež šošovica a jedlá s makom. Boli symbolom hojnosti a bohatstva.

Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá. To preto, aby takou ostala aj po zvyšok roka. Ženy chodili do kostola odeté v bielom. Tým si údajne zabezpečili úrodu kvalitného ľanu. Na novoročnú návštevu nikdy nie s prázdnymi rukami! Aj cudzí návštevníci museli priniesť aspoň koláč či peniaze. Do rodiny tak priniesli hojnosť. Na Nový rok musí byť všetko v domácnosti na mieste. Nič nemôže byť ani požičané – inak by to v domácnosti celý budúci rok chýbalo.

Obrázky: pixabay.com