Obdobie nového roka nesie v sebe vždy zmeny. Na jednej strane pesimisti, možno aj realisti vnímajú nový rok ako niečo negatívne. Veď opäť raz príde zdražovanie, ktoré sa dotkne každej jednej oblasti v živote. Opäť si „slovač“ chtiac nechtiac musí uťahovať opasky. To predsa pozitívne nie je. Taká je realita. Iní si povedia…no opäť som len starší.

No s každým novým rokom pribúdajú životné skúsenosti, ktoré by mali človeka posunúť istým smerom. Dávať si predsavzatia …hmmm opäť čosi zo západu? Pozri sa predsavzatiam na zúbok. Možno ťa to prekvapí.

Novoročné predsavzatia – história

Novoročné predsavzatia si údajne dávali ľudia už v dobe bronzovej. I keď sa to porovnávať asi nedá, nakoľko v danej dobe ľudia zmýšľali inak. Ich priania sa týkali skôr tých, ktorými boli obklopení. Navyše sa Nový rok neslávil 1. Januára, ale 1. Marca.

V časoch Rímskej ríše, kedy sa už Nový rok slávil 1. Januára – rovnako ako dnes predsavzatiam venovali pozornosť najvyšší predstavitelia Ríma. Svoje predsavzatia upriamovali na vernosť cisárovi a lojálnosť Rímskej ríši. Boli sprevádzané veľkými oslavami spojenými s obetami bohom.

V rámci danej tradície uctievali boha Jánusa – boha zmien, začiatkov a koncov, boha prechodov. Bol zároveň symbolom rodiny a domova. Z daného obdobia zostalo vítanie Nového roka tradične 1. januára. Vďačí mu aj názov pre prvý mesiac v roku. Rimania ho nazvali Januarius/angl. January a slovenský Január.

Predsavzatia tu a teraz. Prečo mi to nefunguje?

Pre niekoho dobrý reštart do Nového roka, pre iného otrava a predčasné vzdávanie sa. Načo? I tak ich nedodržím. No to už je o individuálnej vytrvalosti. Aký majú teda predsavzatia zmysel?

Mnoho ľudí sa zameriava na zmenu v strave, spôsobe života, zmene zlozvykov. A najväčšia perla – odteraz chudnem. Ľudia kladú na seba zrazu priveľké nároky a potom sú frustrovaní, že tú zmenu nezvládajú. Svoje predsavzatia vnímajú skôr ako záťaž, či trest voči sebe samým. V takom prípade nemá ani zmysel si ich dávať.

Ako takým sklamaniam predísť? Predsavzatia majú vychádzať z vlastného vnútra. Krôčik po krôčiku niečo meniť a napĺňať reálne ciele. Určite je hlúpe dať si predsavzatie schudnúť 10 kíl za mesiac. Každá zmena chce vlastné sebazaprenie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny. Je to o cviku a pestovaní si vlastnej vytrvalosti. A samozrejme o tom či človek danú zmenu naozaj chce. Bez priloženia ruky k dielu to nepôjde.

Pár slov na záver

Novoročné predsavzatia ber ako výzvu. Stanov si najskôr menšie a reálne splniteľné ciele. Cieľ má vychádzať z vlastného vnútra – musíš chcieť zmenu v prvom rade ty sám. A samozrejme sa o tú zmenu snažiť. Nevzdať to pri prvej prekážke!

Pre mňa osobne má význam jedno dôležité predsavzatie – možno nie len novoročné, ale skôr celoročné – stať sa čo najlepšou verziou samej seba. Práve od daného sľubu sebe samej sa odvíja kopec ďalších súvisiacich a nemej dôležitých prianí.

A ako si na tom ty? Dávaš si tiež nejaké to predsavzatie?

Krásny Nový rok priatelia a veľa trpezlivosti a vytrvalosti k splneniu vlastných predsavzatí.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Novoročné predsavzatia – odkiaľ sa vzali? Má zmysel si ich dávať? appeared first on uValacha.sk.

Po Vianociach tu opäť máme koniec roka. Niečo staré končí a dáva priestor novému. Všetci tak trochu dúfame, že aj lepšiemu.

Posledný deň roka Gregoriánskeho kalendára – Silvester – sa odpradávna spája s oslavou.
Príchod Nového roka oslavovali už v dávnej Mezopotámii od roku 2000 pred Kristom. Riadili sa ale iným kalendárom. Asi v polovici marca oslavovali koniec roka. Pre našich predkov to malo istý význam. Koniec roka slávili spolu s jarnou rovnodennosťou.

Až v roku 46 pred naším letopočtom, zaviedol rímsky vládca Caesar nový – Juliánsky kalendár. Tak padlo rozhodnutie, že 1. január bude prvým dňom Nového roka. Takto je to dodnes.

Meno aj deň, kedy sa koniec roka oslavuje, nesie v sebe symboliku. Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Ten vládol v čase striedania významných etáp kresťanstva. Koniec prenasledovania kresťanova a začiatok nových časov.

V období stredoveku nastali zmeny. Ľudia v tom čase považovali oslavu prichádzajúceho roka za pohanský zvyk. Dočasne ho preto zrušili.

V súčasnosti sa celý svet opäť s radosťou naplno oddáva silvestrovským a novoročných oslavám.

Silvester a jeho dávne tradície

Silvestrovské aj novoročné zvyky sa na Slovensku líšili v závislosti od regiónov.

Posledný deň v roku je známy ako starý rok či babí deň. V podvečer na Silvestra sa veriaci stretávali v kostole. Konalo sa slávnostné poďakovanie Bohu za celý rok. Po ňom nasledovali oslavy.

Na Silvestra sa pripravovala slávnostná večera, totožná s tou štedrovečernou. No mohlo sa jesť aj mäso. Atmosféru večera posledného dňa v roku dotvárali mládenci streľbou a práskaním bičom. Nechýbalo obradné umývanie a oblečenie si čistých šiat.

Silvester sa považoval za magický a bol spájaný aj s veštbami. Verilo sa, že silvestrovský sen sa naozaj stane. Ranné červené zore predpovedalo víchrice, búrky, neúrodu a biedu počas roka. Drobný hustý dážď naopak predpovedal dobrú a bohatú úrodu.

Obľúbeným zvykom bolo zametanie smetia do kúta miestnosti. Nie však von! Aby sa nik „nevymietol“ z domu. Zakázané boli niektoré domáce práce. Nesmela sa prať, ani vešať bielizeň. Údajne by si ten človek na seba privodil nešťastie a smrť.

Počas Silvestra sa tradične konali zakáľačky. Plánovali sa svadby a všetci sa tak pripravovali na blížiace fašiangy.

Nový rok – významný začiatok novej životnej etapy

Ako na Nový rok, tak po celý rok…

Novoročným zvykom a rituálom sa kedysi pripisoval veľký význam. Údajne sa tým poodhalila budúcnosť. Zároveň znamenali istú ochranu pred zlým a mali priniesť šťastie a bohatstvo.

Čo sa nesmelo a čo naopak muselo dodržiavať?

Prvý človek, čo domu vstúpi, môže ovplyvniť budúcnosť rodiny. Nemala to byť žena, chorý a ani starý človek. V ideálnom prípade to mal byť mladý zdravý muž, či chlapec.

Na novoročnom stole nesmelo byť mäso z hydiny, s ktorým by odletel všetok majetok. Nesmelo chýbať mäso bravčové, najlepšie pečené prasiatko. Malo to priniesť rodine šťastie. Podávala sa tiež šošovica a jedlá s makom. Boli symbolom hojnosti a bohatstva.

Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá. To preto, aby takou ostala aj po zvyšok roka. Ženy chodili do kostola odeté v bielom. Tým si údajne zabezpečili úrodu kvalitného ľanu. Na novoročnú návštevu nikdy nie s prázdnymi rukami! Aj cudzí návštevníci museli priniesť aspoň koláč či peniaze. Do rodiny tak priniesli hojnosť. Na Nový rok musí byť všetko v domácnosti na mieste. Nič nemôže byť ani požičané – inak by to v domácnosti celý budúci rok chýbalo.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Silvester a Nový rok plný zvykov. Vieš ako to bolo kedysi? appeared first on uValacha.sk.