Kam siahajú začiatky Trenčianskej medoviny? Ako si sa dostal k včeličkám, medu a medovine?

Začalo to tým, že otec dostal približne v roku 1970 prvé dve rodiny včielok. Začal včeláriť u svokrovcov v Nedašovciach okr. Topoľčany a počet sa postupne rozrástol na 10 rodín. Pri práci so včielkami pomáhala celá rodina a mne ako najstaršiemu sa ušlo najviac práce a tu niekde aj zo zvedavosti a aj zo záujmu vznikol pozitívny vzťah ku včielkam. Asi v r. 1982 otec previezol včelstvá do Trenčína a počet sa ustálil na 15 rodín. Dovtedy sme získavali len med a propolis a, samozrejme, vždy aj nejaké žihadlo ako bonus. Otec už mal skúsenosti s výrobou ovocných vín a začal uvažovať aj nad výrobou vlastnej medoviny. Postupne v malých množstvách si overoval zloženie základných surovín, rôzne druhy korenín a rôzne druhy kvasiniek, ktoré sme získali z vtedajšieho Výskumného ústavu vinárskeho v Bratislave. Nakoniec sa ustálila receptúra, ktorá pri degustáciách v rámci širšej rodiny najviac chutila. Po r. 1989 som dva roky pracoval v spol. APIHONT Slatina, ktorá patrila SZV v Bratislave. Na farme bolo 400 rodín včiel a technické zázemie na výrobu medoviny. Tu sme si vyskúšali výrobu medoviny vo veľkom a po ukončení práce sme už v Trenčíne začali výrobu Trenčianskej medoviny.

V súčasnosti je medovina u nás celkom populárna. Počas vianočných trhov sa na ňu tešíme, hádam, v každom meste a na chuť nám príde určite aj v lete. Hovorí sa o nej, že je to nápoj starých Slovanov. Ako je to teda s jej históriou?

Toto by bolo na dlhšiu debatu. Ale v krátkosti, výraz pre medový nápoj má asi každý jazyk (európske krajiny, Rusko, škandinávske krajiny a Anglicko) a zápisy o medovine u Slovanov sú už v cestopisoch arabských cestovateľov a obchodníkov. Ale v podstate bola medovina viac rozšírená mimo Rímskej ríše a Grécka. Bežne sa spomína nielen u Slovanov, ale aj u Keltov, Germánov, Vikingov…

Ako je už v názve uvedené, základ každej medoviny tvorí med. Poznáme rôzne spôsoby jej výroby? Aké druhy medoviny existujú?

Na Slovensku máme zavedený len všeobecný názov medovina, ale v anglicky hovoriacich krajinách majú viac názvov pre rôzne zloženie medoviny, napr. metheglin je medovina s prísadou rôznych bylín a korenín, melomel je s prísadou rôznej ovocnej šťavy, cyser je špeciálny druh melomelu, ak sa použije len prísada jablčného cideru. Z technologického hľadiska sa medovina vyrába výlučne kvasením medového roztoku, pričom tento základný roztok môžeme získať varením medového roztoku alebo tzv. za studena, kedy sa medový roztok zohrieva len do teploty 40-50°C tak, aby sa med len v roztoku rozpustil.

Hovorí sa, že med má rôzne liečivé účinky. Má ich v nejakom zmysle aj medovina?

Medovine sa pripisuje aj afrodiziačný účinok, ale je vhodná ako aperitív pred jedlom alebo na dobrý spánok, horúca je dobrá na boľavé hrdlo.

Okrem výroby medoviny sa venuješ aj iným včelím produktom. Čo všetko teda robíte?

V súčasnosti máme v ponuke rôzne druhy a balenia včelích medov, peľ, propolis, med s vlašskými orechami, so zmesou orieškov, so študentskou zmesou, s peľom a Trenčiansku medovinu svetlú a tmavú.

Čo je najťažšie na práci včelára a zároveň najkrajšie? Ako sa darí včielkam na Slovensku?

Práca musí baviť, lebo výsledok nie je vždy istý a treba sa učiť aj nové veci, lebo podmienky, aké boli pred 30 rokmi sú už dnes iné. Po roku 1990 nastal pokles včelárov aj včelstiev, ale v našej organizácií v TN sme v súčasnosti na zhruba 440 členoch a 4000 rodinách.

Za Trenčiansku medovinu ste získali už viacero ocenení. Ktoré je pre vás najvzácnejšie? Čím je Trenčianska medovina špecifická a originálna?

Doteraz sme získali viacero ocenení – Zlatý trstenský škapuliar, Bronz z Apimondie vo Francúzsku, zlato z Apislávie v Bulharsku a doma zlatý a strieborný Devínsky strapec, máme aj ochrannú známku regionálneho produktu Tradície Bielych Karpát. Najvzácnejší je bronz z Apimondie, je to celosvetová včelárska výstava. Každý výrobca medoviny je jedinečný, záleží len na ňom ako si zvolí svoju receptúru a ja si myslím že my sme si pri vlastnej medovine vybrali dobre.

O liečivých účinkoch včelích výrobkov si môžeš niečo prečítať aj na našej stránke.

Foto: Trenčianska medovina, pixabay.com

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Rozhovor s Milanom Krivým: O tajomstvách Trenčianskej medoviny appeared first on uValacha.sk.

Dokáže pretrvať v nezmenenej podobe celé generácie. Samozrejme iba v prípade, že sa nerozbije. Aj vďaka tomu sa k nej ľudia neustále vracajú.

Historické okienko

Výrobky z hliny, kameňa, či dreva, patria v histórii medzi najdlhšie používané. Hlina bola známa už od mladšej doby kamennej. Dlhú dobu bola domácou záležitosťou žien.

S príchodom technického pokroku medzi 9. – 10. storočím, došlo k hromadnej výrobe. Výroba keramických predmetov sa stala záležitosťou špecializovaných remeselníkov. Výzdoba a tvar nádob sa postupne zdokonaľovali. Do 12. storočia to boli väščinou jednoduché hrnčeky, zdobené vrytými vlnovkami. 

Najskôr sa nádoby voľne formovali rukami. Neskôr sa prešlo k obtáčaniu na ručnom kruhu a postupne na rýchlo rotujúcom nožnom kruhu.

Hotové výrobky sa vypaľovali na roštoch hlinených pecí. Pre ľahšiu manipuláciu s nádobami slúžili vyhrnuté a ohnuté okraje. Zachytávali sa na drevené vidlice a paličky.

Keramika sa dodnes predáva ďalej vo svojej tradičnej aj modernej podobe. Neustále tak vznikajú nové nápady a smery.

Dnes je keramika žiadaná v tradičnom aj modernom šate.

Čo je to keramika?

Slovo keramika pochádza z gréckeho slova „pottery“ – „pálená hlina“. Hlina sa ťaží zo zeme a páli sa na hrnce, tehly, ozdoby už od predhistorických čias.

Pod keramiku spadajú všetky predmety vyrobené z hliny. Hlina – ktorá prekoná chemické zmeny vplyvom teploty nad 600 ° C. Keramika je tiež definovaná ako výroba tovaru z ílu a iných kremičitých zlúčenín. Pri výrobe sa výrobky tvarujú, sušia a spevňujú pálením. Vypaľovaním strácajú jednotlivé častice svoju tvárnosť a spoja sa v pevný celok.

Ako prebieha výrobný proces

Samotná výroba keramických predmetov je dlhodobý proces. Zahŕňa niekoľko fáz, cez ktoré si musí výrobok prejsť.

Najskôr je to samotné modelovanie výrobku za pomoci nástrojov, prípadne hrnčiarskeho kruhu. Nasleduje fáza sušenia. Výrobok musí najmenej 24 hodín stáť, aby sa odstránila prebytočná voda. Následne prichádza fáza vypaľovania. Vypaľuje sa v špeciálnych peciach pri teplote okolo 1 300 °C.

Prichádza fáza glazovania, a teda samotné maľovanie a zdobenie výrobku. Po vymaľovaní musí výrobok opäť do pece. Čo je už posledná fáza celého procesu. Takto vypálený výrobok je kompletne dokončený a pripravený pre použitie.

Práca s hlinou má svoje čaro i dnes. Mnoho Slovákov vyrába a ponúka na predaj vlastné hand-made keramické výrobky. Keramika je súčasťou mnohých domácností v podobe rôznych dekoratívnych aj praktických predmetov. Nezaostáva tiež v priemyselnej výrobe. Konštrukčná  keramika si našla miesto v mnohých odvetviach. Strojárstvo, automobilový priemysel, energetika, robotika a mnohé iné oblasti.

Zdroj obrázkov: pixabay.com, valachshop.sk

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Keramika je dnes obľúbená v tradičnom aj modernom šate appeared first on uValacha.sk.

Pohľad do histórie

Práca s drevom v sebe zahŕňa mnoho podôb. Jednou z nich je rezbárstvo. História rezbárstva má svoje korene v praveku. Z toho obdobia sa zachovali skôr nástroje slúžiace na opracovanie dreva. Nie samotné rezbárske výrobky.

Výrobky z dreva vznikali najskôr z praktických dôvodov. Časom dostali dekoratívnu a umeleckú podobu. V starovekom Ríme a Grécku boli najstaršie sochy vyrobené z dreva. V rámci Európy dosiahlo rezbárske umenie prvý vrchol v období gotiky. Svedčia o tom veľkolepé sakrálne diela – oltáre a sochy.

Ako je to na Slovensku?

Na Slovensku má rezbárstvo bohatú históriu. Spracovaniu dreva sa v minulosti venovali stredoveké cechy. Vyrábali nábytok, oltáre, sochy i reliéfy. Sústreďovali sa prevažne vo veľkých mestách ako Bratislava, Banská Bystrica, Trnava, Košice, či Levoča. Spolu s nimi vznikali aj rezbárske školy.

V tradičnej ľudovej výrobe mali výrobky z dreva bohaté zastúpenie. Vrchol rezbárskeho umenia v rámci tradičnej ľudovej kultúry predstavuje tzv. bačovský riad a pastierske palice.

Na Slovensku bolo veľmi rozšírené takzvané „vareškárstvo“. Dá sa povedať, že ide o samostatné odvetvie, no s rezbárstvom má veľmi úzke prepojenie. Takéto výrobky sú veľmi populárne ako suveníry.

Po roku 1989 prešlo rezbárstvo veľkým pokrokom. Rozmach technológií a využívanie internetu urobili svoje. Človek stružlikajúci kúsok dreva niekde v kúte sa stal minulosťou. Dnešní rezbári majú dielne, súčasťou ktorých je moderné vybavenie.

Drevené výrobky sú najviac zastúpené v sortimente ÚĽUV-u.

Drevo – materiál materiálov

Drevo je prírodný a po celé storočia ľahko dostupný materiál. Vďaka tomu sa stalo rezbárstvo najrozšírenejšou formou práce s drevom. Práca rezbára si vyžaduje dokonale poznať jednotlivé druhy dreva a jeho vhodnosť. Nakoľko sa líšia svojou stavbou a tvrdosťou, ich opracovanie je odlišné.

Svoje miesto si nájde aj tvrdší orech a  javor. Vyhľadávanými zdrojmi dreva sú tiež čerešňa, buk a jaseň.  Z ihličnatých stromov je obľúbená borovica.

V minulosti sa najskôr spracovávalo surové drevo. Práca s ním je ľahšia, avšak toto drevo naďalej pracuje. Pri schnutí je náchylné na vznik prasklín a trhlín. Dnes sa uprednostňuje dobre vysušené drevo, čo minimalizuje následný vznik nedostatkov.

Nemenej podstatnou súčasťou výroby je úprava už hotového výtvoru. K nej neodmysliteľne patrí brúsenie a ochrana pred vonkajšími vplyvmi (fermež, vosk, lak, olej). To zaručuje dlhodobú životnosť výrobku. 

Práca s drevom si vyžaduje zručnosť aj umelecké cítenie.

Výrobky z dreva sú neodmysliteľnou súčasťou života každého z nás. Príjemne zútulňujú bývanie a dodávajú teplo domova. Rovnako patria medzi pomocníkov dennej potreby pri domácich prácach.

Zdroj obrázkov: pixabay.com, valachshop.sk

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Drevo – najdostupnejší prírodný materiál. Práca s ním má svoje čaro! appeared first on uValacha.sk.

Kováčstvo a zvonkárstvo vo vašej rodine je už tradícia a venujete sa tomu viacerí. Ako to všetko začalo?

Začal to všetko otec. To som bol ešte šarvanec na základnej škole. Hľadal niečo, čím by sa mohol živiť sám a výrobcovia zvoncov vymierali, tak začal skúšať a už pri tom ostal. Keď otec začínal, ešte nebolo ani priestorov, ani vybavenia. Všetko začínal od nuly. Plechy bolo treba strihať, bombírovať, ohýbať, a keď s tým chcel živiť celú rodinu, museli sme mu chodiť pomáhať. Takže už od strednej školy sme s tým vlastne boli všetci v kontakte. Ja som sa popri tom začal učiť za umeleckého kováča na ŠÚV Kremnica, takže práca s kovom mi už ostala. Mladší brat  šiel na kovorytectvo, tak ešte rozšíril znalosti.

Peťo s otcom a mamkou na EĽRO

Má výroba tradičných zvoncov pre zvieratá dnes ešte svoje miesto v spoločnosti? Alebo ich vyrábate skôr ako suveníry a dekoračné predmety?

Zvonce si ľudia ešte vždy kúpia. My ich všetky vyrábame ako funkčné, použiteľné na zvieratá. Ako ich už ľudia použijú je na nich. Samozrejme, oveľa viac sa ich už predáva skôr ako suveníry, zákazník môže požiadať o nápis, venovanie, sfarbenie zvonca, veľkostí a tvarov vyrábame cez 20, takže každému podľa chuti.

gravírovaný zvonec

Povedzme si niečo o histórii zvonov. Načo všetko sa využívali? Aké typy poznáme?

Zvonce pre ovečky

Keď ľudia začali pásť zvieratá, potrebovali si ich odlíšiť, prípadne počuť, kde sa nachádzajú. Tak ich chceli ozvučiť. Zvonce samotné sa vyrábajú liate a plechové. Liate boli niekoľkokrát drahšie ako plechové, nemohol si ich dovoliť hocikto, preto v chudobnejších krajoch prevládali plechové. My vyrábame plechové. V samotnej Zázrivej boli voľakedy viacerí výrobcovia práve plechových zvoncov. Vraví sa: „iný kraj iný mrav“, tak je to aj so zvoncami. Sú rozšírené po celom svete a tvary sa naozaj dosť rôznia. Na ovce sa používajú  iné ako na kozy, na kravy tiež iné, niekde aj na kone zvykli dávať, na postroj prípadne rolničky, ktoré tiež občas vyrábame.

Ako dlho trvá výroba malého zvonca (napr. pre ovečku)? Musia byť zvonce aj nejak ladené?

Zvonce pre kravy

Dosť záleží na veľkosti a tvare. Šulár sa robí dlhšie ako klepár. Prvý je ovčí tvar, druhý kravský. Ale klepár sa používa aj na ovce, tam už rozhoduje veľkosť. Časovo je to rôzne, ale do hodiny sa dá vyrobiť. Na začiatku si treba vystrihnúť základný tvar a ten v jame v dreve vybombírovať. Keď je pekne oblý, pozastríha sa stred a ohýba sa cez rohatinu. Nasleduje nitovanie, prebíjanie dier na ucho, ktoré drží srdiečko aj sa naň pripína remeň. Uško sa kuje osobitne. Potom sa to všetko zloží dokopy a mosadzou zaletuje. Nakoniec sa zvonec očistí, naolejuje a je pripravený na použitie. Bačovia si zvykli vyberať zvonce podľa zvuku, aby rozlišovali svoje od cudzích. Niektorí ich chceli mať v jednom tóne, iní nech pekne znejú. Teraz sa ladia vyslovene len do zvonkohier, aj keď každý hlas sa dá o pol tóna prispôsobiť. Zvuk zavisí od hrúbky plechu, z ktorého je vyrobený, privretia zvonca, vybombírovania. Jednotlivo ich ladiť netreba, jedna veľkosť má približne rovnaký zvuk, aj keď, samozrejme, to nie je pravidlom. Aj samotný plech ovplyvní zvuk.

kovaný huslista

Okrem zvoncov sa venuješ aj iným kovaným výrobkom. Vyrobil si topánky, draka, ruže, rôzne postavičky, náradia, kotlíky, zbrane, nože a tisíc iných vecí… Čo bolo pre teba najväčšou výzvou?

Nakoľko som vyučený umelecký kováč, samozrejme, robím aj kováčštinu. Nemám vyslovene obľúbené práce ani techniky. S každým zákazníkom to je iné, ale keď niečo vyrábam, je to môj nápad, prípadne jeho a dotvorený mnou. Takže je to vždy nová výzva čosi vymyslieť a vyrobiť, preto vždy to najbližšie, čo idem robiť, je najväčšia výzva. A keď to vypáli tak ako som si to predstavoval, a zákazník je spokojný, som spokojný aj ja.

Má podľa teba ešte tradičné kováčstvo v dnešnej pretechnizovanej dobe svoje miesto?

Miesto určite má a myslím si že aj stále bude. Uživiť sa s tým samozrejme dá, len sa človek narobí aj fyzicky, aj časovo je to náročné. Väčšinu dňa strávi v dielni. Taká práca musí baviť a nie je pre každého, ale vždy sa niekto objaví, koho práve toto láka.

Kované výrobky od Peťa Otrubu nádeš aj v našom e-shope.

Foto: Archív Kované výrobky Zázrivá

Miroslav Endel

Som pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.

www.valachshop.sk

The post Kováč Peter Otruba: Bačovia si vyberali zvonce podľa zvuku appeared first on uValacha.sk.

Začiatky drotárskeho remesla

Korene slovenského drotárstva siahajú do 17. storočia. Prví drotári začínali s opravou rôznych nádob a džbánov. Postupne opletali nové nádoby, s účelom predchádzať ich poškodeniu. Časom sa prepracovali až k výrobe úžitkových predmetov. Vyrábali pasce na myši, či klietky pre zvieratá. Praktické veci do domácnosti ako stojan na sviečky, kuchynský riad a rôzne plechové nádoby. Svoje miesto si našli rôzne dekorácie a pomôcky. Drôtené košíky na kvety potešili nejednu ženu. Figuríny z prepletaného drôtu uľahčovali prácu krajčírom.

Základným pracovným materiálom bol drôt, neskôr aj plech. Súčasťou výbavy drotára boli najskôr kliešte. Postupne s výrobou sa rozšírila paleta pomôcok. Nožnice, dierovač a dláto, husie brko. Pribudla dokonca spájkovačka.

Drotár – profesionálny tulák

Každodenným chlebíčkom bolo vandrovanie za prácou z miesta na miesto. Svoju drotársku dielňu si niesli priamo na chrbte. Na jednom mieste zotrvali dovtedy, kým bolo čo opravovať a komu predávať. Putovali do ďalekých miest až za hranice dnešného Slovenska.  Pochodili Poľsko, Moravu aj Čechy. Neminuli ani vzdialené oblasti ako Balkán, Litvu, či Moskvu.  Mnohí z drotárov sa vracali po dlhom čase k svojim rodinám domov. Iní sa uchytili vo svete.

Drotári si získali povesť šikovných, no chudobných putovníkov. Nocovali v skromných priestoroch v šope, či maštali. Mnohí z nich priamo pod holým nebom. Rokmi sa mnoho drotárov dostalo na miesta, o ktorých našinec tej doby mohol len snívať. Koncom 19. storočia mohol slovenský drotár navštíviť všetky kontinenty! Vďaka rozvoju v doprave mohli poctivé drotárske umenie obdivovať ľudia v Indii, Austrálii, aj Číne. Drotárstvo sa dostalo do Afriky, juhoamerických krajín a USA.

Drotárske remeslo bolo v minulosti typické najmä pre severozápad Slovenska a sever Spiša. 

Drotárstvo – ako je to dnes?

Tradičných drotárov je dnes ako šafranu. Nájdeš ich len veľmi ťažko. Práca s drôtom dnes spadá do umeleckej sféry. Oku lahodiace originálne hand – made drôtené výrobky sa stali unikátnym doplnkom, či dekoráciou.

Vytvoriť predmety z drôtu nie je také ľahké, ako sa možno na prvý pohľad zdá. Výroba originálneho kúsku trvá od niekoľko desiatok minút až po mesiace!

Pri výrobe sa používajú drôty rôznej hrúbky a rozličných materiálov. Stretnúť sa môžeš s medeným, mosadzným alebo pozinkovaným drôteným výrobkom.

Používajú sa dokonca aj strieborné, či zlaté drôtiky. Prácu s drôtom uľahčuje navíjačka a kliešte. Každý výrobok je originál, poctivo vyrobený rukami svojho tvorcu!

Zdroj obrázkov: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Drotárstvo – tradičné slovenské remeslo sa stalo umením appeared first on uValacha.sk.