Osobne tieto tradície nemám veru v láske. V detstve som sa veľkonočnej vode nikdy nevyhla. Dodnes oblievačke akosi neviem prísť na chuť a považujem tento zvyk za drastický voči nežnému pohlaviu. Symbolické pošibanie a pár kvapiek vody mi neprekáža. Drastické zlievanie poloopitými chlapmi sa mi veru prieči.

Polievanie, šibanie – od východu po západ

Čím západnejšie – tým viac sa šibe. Čím východnejšie – tým viac sa polieva. A kde je tá pomyselná hranica? Veru dnes ťažko povedať. So stupňujúcou migráciu si každý zachováva tie svoje zvyky. Pravdou ostáva, že obidva zvyky sú silne udomácnené a obľúbené v mnohých slovenských rodinách.

Do polovice 20. storočia bolo na západe rozšírené šibanie korbáčmi. Stredné a východné Slovensko uprednostňovalo kúpanie, či oblievanie vodou. Na juhozápadnom Slovensku boli známe oboje obyčaje.

Polievanie, polievačka, kúpanie

Zvyk spočívajúci v polievaní dievčat a mladých žien vodou má svoj pôvod ešte v predkresťanskom období. V tom čase ešte Slovania slávili sviatky jari. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat mládencami malo symbolický, očistný charakter. Malo dievkam po celý rok zabezpečiť zdravie a považovalo sa za plodonosné.

Kúpanie vodou malo mladým ženám a dievčatám zabezpečiť plodnosť, zdravie a krásu.

Oblievanie sa začínalo hneď po polnoci, alebo v skorých ranných hodinách Veľkonočného pondelka. Hlúčiky nadšených mládencov chodili po domoch, kde žili dievčatá. Žiadnu neobišla čerstvá studená voda.
V 50. rokoch 20. storočia bolo polievanie vodou čiastočne nahradené kropením voňavkami.

J. Kollár vo svojom diele Národnie spievanky 1 – Piesne a zlomky z mytologického ohľadu pamätné vystihol pondelkové mokré tradície úplne dokonale.

Kúpanie sa deje v pondelok a v utorok veľkonočný; v pondelok oblievajú mládenci dievčatá a v utorok dievčatá mládencov, raz skromne ružovou vodkou zo skleničky, raz hojne obyčajnou vodou z veľkej nádoby. Niekde, najmä na dedinách dievku celú aj do studne, potoka alebo jazera hodia. … Oblievačka zdá sa byť tiež pohanskoslovanský pozostatok, ktorého cieľ a význam nevieme.

Šibačka, šibanie, šľahanie, šmergust

Korbáč na šibanie má byť spletený z čerstvých ôsmich až dvanástich prútov vŕby. V minulosti šlo o magický rituál. Symbolizoval sviežosť, rast a plodnosť. Šibanie prútmi malo dievčatám priniesť zdravie, šťastie a odohnať zlo. Jednotlivé stužky na korbáčoch v sebe nesú svoju symboliku. Červená symbolizuje lásku, modrá – nádej, žltá – nezáujem. Zelenú dostali obľúbení chlapci.

Veľká noc v znamení sladkej pondelkovej odmeny

Šibačov, či polievačov neobišla veru odmena. Čakalo ich chutné pohostenie – varené vajíčka, koláče, víno aj pálenka. Bolo zvykom odmeniť mládencov maľovanými vajíčkami – kraslicami. Dostali aj stuhy na korbáče. Tí menší chlapci dostávali cukrovinky. V súčasnosti sa k veľkonočnej pondelkovej odmene pridali aj peniaze.

Šibačka aj oblievačka „pokračovala“ niekedy aj v utorok. Niesla sa v znamení odozvy. V ten deň smeli dievčatá na ulici obliať a vyšibať každého muža, ktorého stretli.

Obrázky: pixaby.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľká noc – odkiaľ sa vzali veľkonočná oblievačka a šibačka? appeared first on uValacha.sk.