Granola a müsli – odkiaľ sa vzali?

Müsli vytvoril na konci 19. storočia švajčiarsky lekár, zaoberajúci sa liečbou pacientov pomocou vyváženej stravy. Müsli nie sú pečené, konzumujú sa buď s jogurtom, alebo zaliate vodou či mliekom. Ak ich uvaríme v mlieku, vznikne vám ovsená kaša.

Počiatky na prvý pohľad modernej potraviny siahajú viac ako 150 rokov do histórie. Vymyslel ju lekár – James Caleb Jackson v roku 1863 v New Yorku. Základ tvorili celozrnné obilniny, orechy, sušené ovocie, olej aj sladidlo (cukor, med, javorový sirup). Vďaka pečeniu mala chrumkavú konzistenciu, ako ju poznáme aj teraz. Granolu bolo zvykom jesť za studena samostatne, s mliekom, alebo s jogurtom a ovocím.

Základ dnes vyrábaných müsli a granoly zvyčajne tvoria obilniny (predovšetkým ovsené vločky), orechy, semená a sušené ovocie. Nájsť v nich môžeš aj ďalšie suroviny ako kokos, čokoláda, lyofilizované alebo sušené ovocie a rôzne sladidlá – med, cukor, sirupy, alebo iné sladidlá.

Granola verzus müsli

• Obe sú obľúbené a obe sú zmesou obilnín, orechov a sušeného ovocia. Predsa len je v niečom rozdiel. Dá sa povedať, že tradičné müsli je len zmes orechov a surových vločiek. Naproti tomu granola prešla ešte čímsi navyše – pečením, a následne bola primiešaná čokoláda, oriešky a iné lahodné ingrediencie.
• Müsli sa má konzumovať s mliekom alebo jogurtom, kdežto granolou sa môžeš kedykoľvek len tak občerstviť.
• Müsli často obsahuje množstvo cukru, orechy vyprážané v oleji, pšeničnú múku a škrob. Granola sa väčšinou pripravuje s medom alebo sirupom, oveľa menej často s maslom.
• Granola je o niečo výživnejšia. V müsli je veľa obilnín a pomerne málo sušeného ovocia a orechov. V granole tvoria oriešky a ďalšie zložky značnú časť, dalo by sa povedať, že polovicu. Tým pádom sú aj vlastnosti jednotlivých produktov rôzne.

Prečo dať granole šancu?

Kvalitná granola jednoznačne obohatí každý jedálniček. Je ideálna na raňajky a tiež ako rýchla maškrta. Vďaka svojmu zloženiu rôznych surovín obsahuje zdraviu prospešné látky.

• Vlákninu a betaglukány a to vďaka ovseným vločkám, či iným obilninám a semienkam. Tie zasýtia človeka na dlhší čas.
• Vitamíny a minerály ako horčík, zinok, selén, železo, vitamín E a vitamíny skupiny B.
• Vďaka semienkam a orechom zabezpečuje granola prísun nenasýtených mastných kyselín.
• Granola je tiež zdrojom rastlinných bielkovín.

No pozor, granola vďaka obsahu semien, orechov, sušeného ovocia, čokolády, kokosu a oleja môže byť dosť kalorická. Je ideálne ju preto konzumovať v kombinácii s ďalšími potravinami ako biely jogurt, tvaroh, kefír, či mlieko. Čerstvé ovocie by tiež chýbať nemalo. Lahodí oku aj chuťovým pohárikom.

Obr. Pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Granola verzus müsli. Čo je lepšia voľba? appeared first on uValacha.sk.

Vláknina je, na rozdiel od iných látok ako bielkoviny či tuky, nestráviteľná. Výživová hodnota je síce nulová, no ľudské telo ju pre správne fungovanie jednoznačne potrebuje. No aj tu platí všetko s mierou a nepreháňať to. Avšak pravdepodobnosť, že konzumuješ priveľa vlákniny je minimálna. Skutočnosť býva skôr opačná.

Čo je vláknina a ako sa delí?

Vláknina je nestráviteľný sacharid. Delí sa na 2 základné typy podľa rozpustnosti. Nerozpustná vláknina sa vo vode nerozpúšťa. Zväčšuje objem stolice a telom prechádza rýchlejšie. Jej úlohou je udržiavať funkčnosť čriev a brániť zápche. 

Rozpustná vláknina dokáže absorbovať vodu. V tráviacom trakte vytvára látku podobnú gélu. Spomaľuje trávenie, znižuje cholesterol a cukor v krvi.

Nie je nutné vlákninu v potravinách rozdeľovať, nakoľko väčšina z ich obsahuje oba druhy. Nedostatok vlákniny v strave vedie k rôznym ťažkostiam najmä v tráviacom trakte. Preto treba dbať na jej pravidelný prísun v rámci vyváženej a pestrej stravy.

Podľa všeobecne platných noriem sa odporúča dospelej žene denne prijať asi 25 g vlákniny a dospelému mužovi okolo 38 g. Realita je však taká, že na Slovensku je príjem vlákniny žalostne nízky u väčšiny obyvateľstva.

Kde všade môžeme nájsť vlákninu?

Medzi potraviny s množstvom vlákniny patria najmä strukoviny, zelenina a ovocie.

Vlákninu nájdeš najmä v týchto potravinách:

• V strukovinách – šošovici, fazuli, hrášku.
• Ovocí – hrušky, jablká, marhule, banány, maliny, černice, čučoriedky, či čerešne.
• V zelenine ako ružičkový kel, špargľa, brokolica, pór, kukurica, zemiaky, tekvica.
• Orechoch – mandliach, pistáciách, pekanových orechoch, kešu a vlašských orechoch, arašidoch.
• Celozrnných cestovinách, bulgure, pohánke, ovsených otrubách a vločkách.
• Semienkach ako napríklad – chia, ľanových aj sezamových.

Aj malé zmeny výrazne pomôžu:

• Ovocie a zeleninu jedz aj so šupkami, lebo práve tie sú bohatým zdrojom vlákniny.
• Čerstvá alebo tiež parená zelenina by mala byť súčasťou každého obeda.
• Biele pečivo a cestoviny zameň za celozrnnú verziu.
• Bielu ryžu vymeň za hnedú.

Vláknina a jej účinky na zdravie

Vláknina ako prevencia srdcových ochorení

Rozpustná vláknina je dôležitou súčasťou stravy pre zdravé srdce. Konzumácia stravy s vysokým obsahom vlákniny znižuje hladinu LDL (zlého) cholesterolu a znižuje vysoký krvný tlak. Práve preto je vláknina dobrou prevenciou srdcovo-cievnych ochorení.

Potraviny s vysokým podielom vlákniny navyše pomáhajú uvoľňovať cukor do krvi pozvoľna. Hladina cukru je tak stabilná, nedochádza k výkyvom.

Blahodárny vplyv na trávenie

Vláknina uľahčuje prechod potravy črevami, zmierňuje zápchu a zároveň zabraňuje hnačke. Strava s dostatkom vlákniny pomáha znížiť riziko zápalov čriev, žlčníkových aj obličkových kameňov, a poskytnúť úľavu pri syndróme dráždivého čreva.

S vlákninou ide váha dole jednoduchšie

Keďže vláknina je schopná absorbovať vodu, zapĺňa žalúdok na dlhšiu dobu. Výsledkom je, že zješ o niečo menej a teda prijímaš aj menej kalórií. Strava bohatá na vlákninu tak v konečnom dôsledku napomáha redukovať hmotnosť.

Vláknina sa tiež stará o rýchlejší pohyb čriev a pravidelné vyprázdňovanie.

Prevencia rakoviny hrubého čreva

Pre správne fungovanie tráviaceho procesu je dôležité pravidelné vyprázdňovanie hrubého čreva. Vláknina je zárukou, že sa tak aj naozaj deje. Viaže na seba vodu, čím zväčšuje množstvo obsahu čriev, znižuje koncentráciu škodlivých látok. 

Pozitívne tiež vplýva na správnu črevnú peristaltiku. Urýchľuje vyprázdňovanie a kontakt čriev so škodlivými látkami je kratší. Vďaka vláknine sa prostredie v hrubom čreve mení na kyslejšie, čím zabraňuje rozmnožovaniu nežiaducich baktérii. Niektoré zložky vlákniny tiež podporujú rast priaznivých baktérii, ktoré tráveniu a nášmu zdraviu prospievajú.

Obr. Pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Vláknina – čo všetko by sme mali o nej vedieť? appeared first on uValacha.sk.