Lekvár, džem a marmeláda patria neodmysliteľne k letu. Domáce džemovanie je niečo, čomu sa každoročne nevyhnem. Zaberá to čas aj energiu. No bohaté zásoby džemov aj marmelád počas celého roka sú na nezaplatenie. Navyše to domáce je pripravené s láskou a chutí o to viac.

Ako je to s tými názvami? Sú to len synonymá, či je medzi nimi aj nejaký ten rozdiel? Poďme spoločne rozlúsknuť hlavolam. V podstate sú si veľmi podobné – pripravujú sa varením z ovocia, no zásadný rozdiel je v samotnej príprave a konzistencii.

Lekvár – tradičná pochúťka

Lekvár sa našom území objavil už v stredoveku. Varil sa v kotloch na otvorenom ohni z dostatočne sladkého ovocia, aby sa nemusel pridávať cukor. Vyrábal sa najmä zo sliviek a po jeho dovarení sa naložil do hlinených nádob.

Lekvár je najtrvácnejšou lahôdkou, nakoľko nepodlieha ľahko kvaseniu a plesni. Má hladkú konzistenciu, neobsahuje celé kúsky ovocia. Pripravuje sa odparením vody z lisovaného ovocia, varením do hustej konzistencie. Tradičný lekvár sa sladí nakoniec, až keď hmota začne hustnúť.  Cukor je jediným konzervantom, ktorý sa pri jeho príprave používa. Pozor, lekvár sa nesmie pripáliť. Získal by nepríjemnú nahorklú chuť. Takže poctivo miešame, miešame a miešame. Na rozdiel od džemu a marmelády má lekvár hladkú, no hustú konzistenciu, nie rôsolovitú. Variť ho môžeš z rôznych druhov ovocia. Poctivý lekvár ti veru z buchiet nevytečie, ten by sa mal dať doslova krájať. Živo si pamätám poctivý slivkový lekvár mojej babičky. Varievala ho tradične vo veľkom kotli bez cukru. Bol naozaj tuhý, len sme ho krájali a ohrievali v malom hrnci, aby sa dal natrieť, no chutil božsky.

Iný než lekvár je džem – dokonalá lahôdka s kúskami ovocia

Prvé zmienky o jeho výrobe siahajú do 1. storočia v starom Ríme. Neskôr ho začali vyrábať v provincii Blízkeho východu, kde sa stal súčasťou každodenného jedálnička. Skĺbením ovocia s cukrom vznikla dnes známa ovocná pochúťka – džem.

Džem sa pripravuje zvarením celého, alebo rozpoleného ovocia. Pred samotným varením sa ovocie presládza – presypáva s cukrom vo vrstvách. Vďaka tomu sa výrazne skráti čas varenia a zachová sa v ňom viac kúskov ovocia. Jeho konzistencia je oproti lekváru o dosť redšia s lahodnými kúskami ovocia.

Najkvalitnejší džem je z čerstvého, prezretého ovocia. Rôsolovitosť dobroty zabezpečuje pektín, ktorý je prirodzenou súčasťou ovocia. Nakoľko niektoré druhy ovocia obsahuju málo pektínu, treba im k zhustnutiu dopomôcť. Ideálny je na to prírodný pektín. Pri džemovaní sa fantázii medze nekladú. Pokojne ho môžeš nakombinovať z viacerých druhov ovocia.

Džem je ideálnym doplnkom palaciniek, vhodný tiež na natieranie pečiva, alebo ochutenie jogurtu.

Marmeláda – alias ovocná nátierka

Marmeláda sa začala vyrábať zhruba pred 2000 rokmi. Nakoľko sa našli ľudia, ktorým kúsky ovocia v džeme prekážali, začali ich rozvárať.  Marmeláda údajne pochádza z portugalského – marmelo (sladká polotekutá ovocná zmes). Iná teória prekladá latinské slovo melimelum, čo znamená sladké jablko. Pravda môže byť tiež niekde uprostred.

Marmeláda je pripravená z rozmixovaného ovocia bez akýchkoľvek celých kúskov. Vzniká zvarením ovocia a pridávaním cukru do ovocnej šťavy, až kým vznikne rôsol.  Jej konzistencia je rôsolovitá. Ani úplne tuhá, ani riedka. Čo je benefitom pri plnení múčnikov, nakoľko sa nerozteká.

Marmeláda sa varí z rôznych druhov ovocia. Podľa rád našich babičiek je vhodné pridať aj jablká. Obsahujú veľa pektínu, vďaka ktorému má marmeláda dokonalú konzistenciu.

Tajomstvo rozdielov je odhalené. Teraz je čas pustiť sa do domáceho džemovania, alebo marmeládovania?

Príjemnú sladkú zábavu!

obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.