Dožinky – slávnostné ukončenie tvrdej práce vrcholí koncom leta. Spoznaj ich pôvod.

od Meri
dožinky

Dožinky – obžinky sú slávnostným ukončením žatvy. Žatva bývala pre hospodárov najdôležitejším obdobím roka. Dožinky sa často mylne spájajú s minulým režimom. Ústrednou myšlienkou dožinkových slávností je poďakovanie za úrodu.

Žatva bola vyvrcholením letných prác na poli. Pre jej náročnosť sa kedysi ľudia snažili vykonať ju čo najskôr. V minulosti sa kosilo ručne.

 

Aký je prapôvod dožiniek?

dožinkyMožno ťa to prekvapí, no dožinky majú svoj pôvod už v predkresťanských dobách. Výsledky hospodárskej práce sa pripisovali v tom čase nadprirodzeným silám. Bohatú úrodu v nasledujúcom roku mala zabezpečiť obeta. Časť úrody sa obetovala bohovi so štyrmi hlavami – Svantovítovi. Vykonávali sa rôzne magické úkony pri zbere zrelého obilia. Bolo zvykom nechať posledné klasy na poli. Posledný snop mal byť veľký, ťažký.

Z najkrajších klasov sa plietla kytica alebo takzvaný dožinkový veniec. Zrno z venca bolo zvykom primiešať na jar do osiva.
Postupom času sa podstata dožiniek menila z magickej na ďakovnú a oslavnú.

 

Dožinkový veniec – najvýznamnejší prvok dožinkových slávností

veniecV rámci dožinkových zvykov sa  stal najvýznamnejším dožinkový veniec. Veniec bol symbolom úrody obilia. Zároveň predstavoval akúsi pomyselnú záruku budúcej úrody. Plietli ho ženy posledný, alebo predposledný deň žatvy zo zožatého obilia. Veniec bol poprepletaný poľnými kvetmi a stuhami. Vyrábali ho v tvare kruhu, koruny, koša, či kytice.

 

Dožinkové slávnosti

Veniec niesla dvojica mladých žencov na rukách, na palici, či na hlave. Odovzdávali ho hospodárovi za sprievodu dožinkových piesní, vinšov a poďakovania. Nasledovala dožinková oslava s hostinou. Po slávnosti veniec zavesili v dome hospodára nad stôl, izbový rám, alebo pripevnili na bránu. Zvykom bolo ponechať veniec na mieste do Štedrého dňa, alebo až do budúcej žatvy.

Zrno z venca sa pridávalo do osiva, alebo do krmiva pre zvieratá.

V druhej polovici 20. storočia došlo na Slovensku ku kolektivizácii súkromného poľnohospodárstava. Dožinkové slávnosti tak začali usporadúvať jednotné roľnícke družstvá v prvú septembrovú nedeľu.

 

Dožinky sú oslavou tvrdej práce a vďakou za úrodu.

 

dožinky

 

Slamený stromček – obradný symbol úrody

Slamený stromček predstavuje symbol úrody. Je to dožinkový, alebo aj vianočný predmet, predchodca vianočného stromčeka. Zhotovovali ho z posledného požatého obilia. Posväcoval sa priamo v kostole 15. augusta. Na štedrý deň ho zavesili nad stôl. Koncom 20. storočia sa uchoval ako jeden z vianočných symbolov na severovýchode Slovenska.

 

Vo vinohradníckych oblastiach sa zachovali dožinkové slávnosti v podobe oberačkových slávností. Sú rovnako spojené s oslavou úrody, hostinou a zábavou.

Dožinkové slávnosti sa na niektorých miestach zachovali dodnes. Sú sprevádzané ľudovou hudbou, tancom aj občerstvením. V rámci tradícií nesmie chýbať dožinkový veniec, jeho slávnostné odovzdávanie, či podávanie dožinkového chleba.

Zdroj obrázkov: pixabay.com

0 Komentár

Odporúčame tiež

Chceš článok komentovať?

Odoberaj newsletter od Valacha

Tradície žijú v každom z nás. Valach ti ich pomôže prebudiť. Články plné zaujímavých tém, tradičných receptov, súťaže a novinky. To všetko v tvojej emailovej schránke.

Prihlasovanie prebehlo úspešne. Ďakujeme!