Dušičky, dušičkové sviatky – presnejšie Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých. Dva spomienkové dni trávené komornejším spôsobom. V úzkom rodinnom kruhu venujúc myšlienku tým, ktorí nás navždy opustili.

Na Slovensku sa „dušičkové sviatky“ slávia 1. a 2. novembra. Najprv slávime Sviatok všetkých svätých a ďalší deň prichádza Pamiatka zosnulých.

Sviatok všetkých svätých má svoje korene v keltskom Samhaine

Pôvod sviatku siaha do predkresťanských čias. Takmer všetky národy praktizovali rôzne rituály, zamerané na oslavu a priklonenie si mŕtvych predkov – tzv. manistické obrady.

Keltské národy verili  v návrat zosnulých duší. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa druidi lúčili s letom patriacim bohyni života. Vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina – (zo slova „Sam-fuin“ – koniec leta) – ktorý vládol zime.

V túto noc – keď život (leto) odovzdáva svoje žezlo smrti (zime) – prichádzajú mŕtvi na zem. Vyberú si na jeden rok telo, v ktorom sa usadia. Zo strachu, že si vyberú práve ich vlastné, im prinášali všelijaké obety.

Zároveň verili, že stena medzi svetom živých a mŕtvych je túto noc veľmi tenká! V snahe nakloniť si duše mŕtvych a odohnať zlých duchov, im nachystali kelti rôzne dobroty a obetné dary. Oheň predstavoval očistu a svetlo pomáhalo chrániť pred zlými duchmi.

Dušičky získali postupne cirkevný charakter

Začiatkom 7. storočia nabral dušičkový sviatok kresťanský charakter. Pápež Bonifác IV. v roku 610 premenil antickú svätyňu Panteón v Ríme na kresťanský chrám. Chrám zasvätil úcte Panne Márii a všetkých svätých mučeníkov.

V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym.

1. november sa tak stal sviatkom Všetkých svätých a nasledujúci deň bol vyhlásený za Deň všetkých duší. V 11. storočí sa z tohto sviatku vyvinula Pamiatka zosnulých.

Dušičky – ako je to s nimi dnes?

Kresťanstvo dalo kultu dávnych predkov nový význam. Podľa kresťanského učenia sa smrteľný človek rodí spolu s nesmrteľnou dušou. Po smrti sa duša očisťuje utrpením v očistci. Žijúci ľudia môžu týmto dušiam pomôcť vyslobodiť sa. Na pomoc slúžia modlitby, obety, získavanie odpustkov.

V tieto dni prichádzajú ľudia na cintorín. Zaiste to poznáš …

Na hroboch svojich blízkych zažnú sviece, či kahance. Ozdobia hrob kvetmi, alebo vencami a zotrvajú chvíľu v spomienkach. Veriaci pridajú modlidbu za zomrelého.

Halloween – nechcený sviatok zo západu?

Halloween sa u nás stretáva s istým odstupom. Najmä staršie generácie neuznávajú jeho zábavnú stránku. Je vnímaný ako americký výmysel. Bezpochyby je to dnes poamerikanizovaný a pomerne komerčný sviatok.

Jeho počiatky však nemajú nič spoločné s Amerikou. Pôvod Halloweenu sa spája tiež s keltským Samhainom. Údajne má pôvod v keltskej kultúre Írska a Škótska. Nazývali ho diablova (pekelná) noc – noc zla. Verilo sa, že knieža Samhain vyvolával duše mŕtvych, aby ovládli všetko živé. Niektorí Kelti nosili morbídne kostýmy, aby ich potulujúci sa duchovia považovali za jedného z nich a nechali ich na pokoji. Iní ponúkali duchom sladkosti, aby si ich udobrili.

Na zahnanie zlých duchov sa vystavovali vyrezávané okrúhlice podobné repe. V ich vnútri horela sviečka. Tú niektorí považovali za symbol duše zadržanej v očistci. Neskôr sa začali používať vyrezávané tekvice.

Tisícky ľudí sťahujúcich sa z Írska do Spojených štátov, si so sebou priniesli halloweenske zvyky. Prúdom času sa tieto poprepletali s podobnými zvykmi vysťahovalcov z Británie, Nemecka, Afriky a iných častí sveta. Halloween sa slávi v celej Európe, Severnej Amerike, Austrálii, na Novom Zélande, v Japonsku aj na Srí Lanke. Je považovaný za prejav globalizácie. V každej európskej krajine nadobúda tento sviatok svoje špecifické črty.

Deň mŕtvych v Mexiku

V Latinskej Amerike Mexičania oslavujú Deň mŕtvych 1. aj 2. novembra. Ľudia si doma vytvárajú malé oltáriky s fotkami svojich zosnulých. Navyše k tomu pripájajú hodovanie na cintorínoch. Rituálne tak na hroboch hodujú v kontakte s dušami svojich blízkych. Rovnako ako u nás, aj tam pália sviece a nosia na hrob kvety.

Každá krajina má svoje zvyky, tradície, či slávnosti, za ktorými si stojí. To platí aj pre spomienkové dušičkové dni. Niektoré sú možno zvláštne a pre našu kultúru morbídne.

Faktom ostáva, že prapôvod dušičkových dní aj Halloweenu úzko súvisí so Samhainom. Každá kultúra si z neho však vzala niečo iné.

Čo dodať na záver? Koľko ľudí – toľko chutí a názorov. Namieste sú však rešpekt a úcta voči tradíciam Slovenského národa, ako aj tolerancia tradícií iných národov.

Zdroj obrázkov: pixabay.com