Jánska noc v sebe skrýva isté tajomno. Slávi sa v predvečer kresťanského sviatku Jána Krstiteľa. Prírodné živly majú vraj túto noc najväčšiu moc. Svätojánska noc naväzuje na dávne pohanské oslavy letného slnovratu. Od nepamäti bolo toto obdobie sprevádzané kultom slnka a ohňa. Svätojánska noc praje zábave, rôznym rituálom, aj zberu byliniek.

Oslavy letného slnovratu

Deň letného slnovratu – 21.jún – je najdlhším dňom roka. Každý slnovrat bol v minulosti chápaný ako začiatok novej etapy. Čas na regeneráciu  prírodných aj ľudských síl. Zem sa v tomto čase otvára energii zo slnka. Z neviditeľného sveta môžu údajne v tom čase vystúpiť všetky bytosti.

Obrady letného slnovratu sú sústredené na 24. jún – deň sviatku Jána Krstiteľa. Pôvodne pohanský obrad dali ľudia postupne do súvislosti s kresťanskou tradíciou. Základným elementom v rámci slnovratových zvykov sa stal oheň. Predstavoval určitý symbol magickej očisty.

Jánska noc plná pradávnych zvykov a rituálov

S dňom letného slnovratu sa spája mnoho zvykov a povier. Azda najznámejším zvykom bolo pálenie a preskakovanie vatry.  Zapálený oheň mal slnku vrátiť slabnúcu silu. Jeho preskakovanie bolo znakom rituálnej očisty.

Rozšírené bolo tiež vyhadzovanie fakieľ, či zapaľovanie kolies na stĺpoch. Zvykom bolo pridať do ohňa kúsok cesta, posúch, alebo aspoň odrobinky. Oheň sa uctieval. Nesmel sa uhasiť, ani požičiavať.

Slobodné devy si zdobili hlavy vencami z deviatich lúčnych kvetov, nazbieraných na deviatich lúkach. Pri pohľade cez veniec do ohňa sa im údajne zjavil obraz ich nastávajúceho. Svätojánska noc sa väčšinou končila rituálnym kúpaním pri lúčoch vychádzajúceho slnka. 

Svätojánsky oheň

Jánske ohne mali odjakživa v sebe čosi magické. Oheň na Jána mal ochrannú funkciu. Zároveň predstavoval akési lákadlo šťastia.

Pálenie vatry sa stalo jednoznačne najobľúbenejšou svätojánskou tradíciou. Letný slnovrat bol vnímaný aj ako posledná príležitosť na bujarú zábavu pred začiatkom letných prác.

Nie je náhoda, že svätojánske bylinky majú naväčšiu moc!

Magické svätojánske bylinky

Jánska noc patrí jednoznačne bylinkám.  Bylinky zbierané od polnoci 24. júna až do východu slnka, boli považované za silne liečivé! Náhoda? Veru nie. Mnohé byliny majú práve na konci júna najvyššiu koncentráciu účinných látok. Ľudia dokonca verili, že tesne pred východom slnka každá rastlinka prezrádza, akú chorobu lieči.

Azda najvýznamnejšou bylinkou noci svätojánskej je „krv svätého Jána“ – ľubovník bodkovaný. Ak rozdrvíš puky ľubovníka medzi prstami, zanechajú červenú farbu.

Ľubovník je prírodné  antidepresívum. Práve koncom júna má jeho vňať najvyššiu koncentráciu liečivých látok – trieslovín, silíc a vitamínov. Rastlina je plná síl hneď z rána. Cez deň koncentrácia látok klesá!  

Známy svätojánsky olej je zvonku idálny pri bolestiach a zápaloch nervov, a svalov. Ľubovníkový čaj pomáha pri nervozite a nespavosti. Je vhodný tiež pri bolestiach hlavy, zápaloch a ekzémoch. Výťažky rastliny dobre pôsobia pri chorobách pečene a žlčníka, žalúdočných vredoch aj pri chorobách močových ciest.

Druhou významnou bylinkou je „pás svätého Jána“ – palina obyčajná. Skrýva v sebe silu dvanástoro liekov! Rastlina varená vo víne vraj dokáže postaviť na nohy každého. Považovala sa za symbol ochrany a ľudia si ju zvykli vešať nad dvere. Pomáha pri žalúdočných problémoch a bolestiach hlavy. Pôsobí antibakteriálne. Palinový olej poslúži ako skvelý prírodný repelent. Pozor, palina je tiež silný alergén!

Treťou obľúbenou jánskou bylinou je materina dúška. Bylinku spoznáš podľa filakovo – ružových  drobných kvietkov, prenikavo šíriacich sladkú vôňu. Rastlina zmierňuje príznaky prechladnutia. Materina dúška v sebe skrýva účinné látky, ktoré si poradia s každým „cudzopasníkom“ v tele. Pôsobí protiplesňovo, uvoľňuje kŕče hladkého svalstva a má upokojujúce účinky. Užívať ju môžeš vo forme čaju, sirupu, alebo tinktúry.

Zdroj obrázkov: pixabay.com