Mesiac úcty k straším – október – patrí už tradične starším ročníkom. Je to ich mesiac, kedy o čosi viac vnímame staršiu generáciu. Obce, mestá, školy aj škôlky už pripravujú pre seniorov milé posedenia, besiedky a program.
Jeseň života – čas bilancovať
Jeseň je nádherným ročným obdobím. Jeseň života je čas, keď človek začne uvažovať viac o sebe, minulosti aj budúcnosti. Žne, čo počas života zasadil. Bilancuje a premýšľa. Na tvári sa strieda úsmev aj slzy.
Všetci putujeme od narodenia až po jeseň života. Staroba sa týka nás všetkých. Staroba je výzva. Starnutie prichádza pomaly, nenápadne, nedá sa zastaviť. Neschováš sa pred ním.
„Človek je krásny nielen vtedy, keď má pružný krok. Človek je krásny podľa múdrosti, čo sa mu zračí v oku, podľa slov, podľa vrások a bielych vlasov. Človek je krásny vtedy, keď ho ľudia majú radi.“
(ľudová múdrosť)
Doba seniorom nepraje
Uponáhľaná doba, rozmach internetu a kvantum povinností si berú svoju daň. Každý sa ženie, nik nemá čas a rieši si zväšča osobné problémy. Staršie generácie už trpkú realitu doby pocítili. Niektorí zapadli a prispôsobili sa. Nie raz vidno babičku s mobilom, dokonca s tabletom. No mnoho z nich ešte žije v minulosti. V čase, keď starší človek bol vážený a pristupovalo sa k nemu s veľkou úctou. Mnohí starí ľudia sú osamelí, smutní. Cítia sa občas ako nepotrebný, doslúžený tovar. Svoju snahu a túžbu o pozornosť si kompenzujú sťažovaním sa a často aj zatrpknutosťou. Štát im na radosti tiež veľa nepridáva.
Mesiac úcty k straším – si zaslúži pozornosť
Naši starkí si zaslúžia viac. Viac od teba, viac od štátu, viac od života. Človek v každom veku si zaslúži pozornosť a lásku. Mať pocit, že je ešte stále potrebný. Najmä dnešné generácie starších boli vychovávané v duchu úcty, slepej poslušnosti a obetavosti. Boli pre ne samozrejmosťou a to isté očakávajú od nás. Sebarealizácia, priebojnosť a dravosť neboli in. Táto doba je im cudzia, nevedia, nestíhajú a možno tiež nechcú sa jej prispôsobiť. Možno sa cítia aj tak trochu stratene.
Úcta k otcom, mamám, starým rodičom je namieste. Zaslúžia si ju. Za zodraté dlane, aby dlane potomkov zostali hladké a nepoškvrnené.
Úcta k starším nech je spontánna, nenásilná a najmä sústavná. Pozdrav, milý úsmev aj nejaké to slovko potešia. Prítomnosť, jednoduché vypočutie a vnímanie ľudskosti. Maj pre nich pochopenie.
Prejavuj im úctu. Vždy ti majú čo dať. Prajnosť, jednoduchosť, obetavosť a skúsenosti sú devízy, za ktoré si zaslúžia podstatne viac.
Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.
Miroslav Endel, pravý východniar spod Tatier. Otec, partner, parťák aj vedúci. Milujem tradičné a chutné jedlo, napríklad bryndzu, údenú slaninku a domáci ribezlák. Okolo značky Valach spolu s kolegovcami a podporavateľmi vytvárame zaujímavú komunitu nadšencov tradícií, remesla a Slovenska.
0 komentárov