Korenie vylepšuje chuť jedla a robí ho stráviteľnejším. V stredoveku bolo mimoriadne cenné a často bolo vzácnym darom. Kým kedysi bolo na výber minimum druhov korenín, dnes je ich v ponuke toľko, že sa v tom človek stráca. Čo sa teda kam hodí? Čítaj ďalej a dozvieš sa viac.

Čo je dobré mať na pamäti?

• Drž sa pravidla – korením s láskou a rozvahou. Menej je niekedy viac. Priveľa korenia pokazí chuť. Naopak, ak je ho málo, nedodá jedlu špecifickú lákavú chuť. Výnimkou je mletá červená paprika.
• Čisto z estetických dôvodov sa svetlé pokrmy korenia svetlým a tmavšie tmavým korením.
• Pre čo najdlhšie zachovanie chuti a vône sa odporúča každý druh korenia uskladniť v samostatnej uzatvárateľnej nádobke. Zamedziť prísunu vlhka a svetla.
• Najchutnejšie je vždy čerstvo zomleté korenie. Platí to najmä pre čierne korenie a muškátový oriešok.
• Korenie v mletom stave vždy spotrebuj do roka.

Najuniverzálnejšie korenie

Čierne, biele a zelené korenie

Čierne korenie sa získava zo zelených nezrelých plodov rastliny zvanej piepor čierny. Preto je najostrejšie. Biele sa vyrába zo zrelých červených plodov, čím je o niečo menej ostré ako čierne korenie. No a zelené z naložených čerstvých plodov v slanom náleve. Je preto jemnejšie, no korenistej vône.

Mleté korenie je jedno z najuniverzálnejších. Dochucujú sa ním polievky, omáčky, mäso aj zelenina. V celom stave sa hodí na zaváranie do nálevov, ale aj polievok a omáčok. Nezabudni ho z jedla pred podávaním vybrať. Inak konzumenta poriadne vyštípe.

Mletá paprika

Pravlasťou papriky je Južná Amerika. Malé podlhovasté červené plody sa po usušení spracovávajú až na 5 druhov podľa stupňa ostrosti.

Najjemnejšia a najaromatickejšia je delikátna paprika. Sladká paprika je tmavšia a ostrejšia. Melie sa aj s trochou paprikových semien. Polosladká paprika už nie je tak výrazne červená, je však korenisto ostrá. Ružová paprika je mimoriadne pálivá, nakoľko je zomletý celý plod. Tou najpálivejšou je jednoznačne ostrá paprika. Vyrobená je z nie celkom zrelých plodov.

Chuť aj farbu papriky najlepšie uchováš, keď ju roztopíš v tuku. Či už je to bravčová masť, olej, alebo maslo. Zakaždým takto spracovaná paprika dodá jedlu krásnu farbu a príjemnú chuť. Pri samotnom varení získava nahorklú chuť.

Rasca

Rasca je známa už z čias stredoveku. Používajú sa celé semienka, aj ako mletá korenina. Nájde sa v kuchyniach celej Európy a vyniká svojou špecifickou chuťou.

Rasca je často súčasťou pečiva, chlebov, žemlí. Pečeným zemiakom dáva tú správnu chuť. Rasca sa hodí do vajíčkovej polievky, do rôznych strukovinových polievok, ale aj ako prísada do pečeného, či vareného mäsa. Je dobre kombinovateľná s čiernym korením a červenou paprikou.

Bobkový lístok

Bobkový lístok sa hodí tiež takmer všade. 1 lístkom nepokazíš žiaden vývar, či akúkoľvek polievku. Náramne sa hodí najmä do strukovinových polievok, omáčok, jedál z kyslej kapusty, či k pečenému mäsu. V jedle bobkový list uvoľní jemnú špecifickú arómu. Pred podávaním ho treba z jedla vybrať.

Kurkuma 

Kurkuma dodáva jedlu výrazne žltú farbu a špecifickú chuť. Jej chuť je korenistá a ostro štipľavá. Kurkumou môžeš okoreniť omelety, omáčky, cestoviny. Hodí sa do marinád, na krevety, lososa, ale aj na dochutenie mäsa.

Nové korenie

Nové korenie sú plody stromu pimentovníka pravého. Vďaka jeho pôvodu je známe aj ako jamajské korenie. Do Európy ho priviezol Krištof Kolumbus. Má príjemnú korenistú a jemne štipľavú chuť. Spája v sebe chuť a vôňu klinčeka, škorice, muškátového orecha a čierneho korenia.

Jeho výhodou je dobrá stráviteľnosť a môžeš ním plne nahradiť čierne korenie. Celé nové korenie sa hodí do polievok, omáčok, na pacovanie mäsa či zeleniny. Je skvelé aj na nakladanie ovocia a zeleniny.

Nové korenie v mletom stave sa dá použiť v nátierkach, marinádach, pečenej zelenine, no hodí sa aj do omáčok. Pridáva sa do pečiva, dezertov, sušienok a dokonca aj do niektorých likérov.

Spomenuté koreniny sú často súčasťou už hotových namletých zmesí predurčených na prípravu rôznych jedál.

obr. pixabay.com