Tieto lokše staršie generácie poznajú aj ako „lokši na kvašnym mliku“, či sódové lokše. Nejde teda o tradičné zemiakové lokše. Dajú sa jesť na sladko posypané práškovým cukrom, alebo potreté lekvárom, no zároveň sú skvelou prílohou ku sladko-kyslým polievkam. Vylepšiť ich možno aj bylinkami. Môj dedko ich rád zapíjal poctivým kyslým mliekom. Dnes ho možno nahradiť acidofilným, či kefírovým mliekom. Tieto lokše sa pečú na sucho priamo na platni, alebo suchej panvici.

Keďže máme opäť raz pôstne obdobie, takáto starodávna dobrota sa môže celkom hodiť.

Hrubé lokše – ingrediencie:

• 500 g hladkej múky
• 1 malá zarovnaná lyžička sódy bikarbóny (aby nám lokše pekne narástli)
• 500 ml acidofilného mlieka (môže byť aj kefír, alebo kyslé mlieko)
• 1 lyžica kryštálového cukru
• 1 lyžička soli
• roztopené maslo na potieranie

Postup prípravy:

• Múku vysyp do misky, v strede urob jamku a pridaj sódu bikarbónu. Postupne pridaj soľ, cukor a nakoniec acidofilné mlieko. Odporúčam ho nevliať celé naraz, ale na viac-krát. Čím je acidofilného mlieka viac, tým sú výsledné lokše jemnejšie.
• Vypracuj vareškou cesto a nechaj ho odležať asi 10 minút.
• Následne z cesto vyklop na múkou posypanú pracovnú dosku a ušúľaj veľký valec. Ten porež na menšie kúsky (asi 8-9 kúskov) a z každého rukami vytvaruj najskôr guľôčku a tú následne vyvaľkaj do tvaru hrubej palacinky.
• Popichaj vyvaľkané lokše vidličkou a na panvici opeč nasucho z oboch strán do zlatista.
• Po upečení potri každú lokšu roztopeným maslom.
• Teraz už ostáva len vychutnať si úžasné domáce hrubé lokše buď s kyslým mliekom, kefírom, či acidkom. Potrieť lekvárom, alebo posypať cukrom, alebo použiť ako chutnú a sýtu prílohu k sladko-kyslej polievke.

Dobrú chuť!

TIP: Tieto lokše môžeš posypať aj čerstvými bylinkami, alebo bylinky pridať aj priamo do cesta. Hodí sa mladá cibuľka, pažítka, alebo TOP jarná rastlinka cesnak medvedí – záruka skvelej vône aj chuti.

Obr. flickr.com, pixabay.com, pexels.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Hrubé lokše s acidofilným mliekom appeared first on uValacha.sk.

Dnešná doba je bohatá na informácie rôzneho druhu a prístup k nim je už doslova neobmedzený. Stačí si len vedieť vybrať. Naše babičky to v tomto smere jednoduché vôbec nemali. Dodržiavali rôzne zvyky a nezmyselné zákazy v snahe ochrániť svoje budúce dieťatko. Čo všetko museli počas tehotenstva dodržiavať a na čo si mali dávať pozor?

Dieťa – dar Boží

Narodenie dieťatka bolo považované za Boží dar. Mnoho ľudí to takto vníma dodnes. Očakával sa najmä potomok mužského pohlavia, ako pokračovateľa rodu. Na Slovensku ešte začiatkom 20. storočia boli bežné mnohopočetné rodiny. Najpočetnejšie boli v najchudobnejších oblastiach – Orava, Kysuce, ale aj mnohé východoslovenské regióny.

Príkazy, zákazy, povery a strach

Celé tehotenstvo sa nieslo v duchu zákazov a výstrah. Dôvodom bol strach z pôrodu a o budúceho potomka. Ak sa matke narodilo postihnuté dieťa, pripisovalo sa to porušeniu niektorého zo zákazov. Pohľad na mrzáka, alebo nebodaj mŕtveho, mohol spôsobiť poškodenie dieťatka, ba dokonca smrť. Tehotná nesmela navštíviť chorého a už vôbec nesmela ísť na pohreb. Ľudia v tom čase verili všeličomu. Mladé čakateľky nemali na výber. Tlak okolia a minimum informácií urobili svoje.

Tehotná nesmela uprene pozrieť na zviera, aby sa jeho črty neodrazili na jej dieťati. Pozerať sa mala na pekných ľudí, nech aj dieťa bude pekné. Verilo sa, že niektoré vlastnosti je možné prenášať na diaľku. Gravidná sa nemala pozerať do ohňa, na požiar, na červené zore pri západe slnka. Ak by sa v ten moment dotkla samej seba, alebo brucha, dieťa by údajne po narodení mohlo na danom mieste mať červený fľak, ľudovo známy ako plameň, či ohník. Ak by sa žena udrela, alebo by ju udrel niekto iný, má si hneď odpľuť.

Počas prechádzky popod stromy sa žena nesmela krčiť, aby dieťa nemalo hrb. Ak tehotnej kvapla na telo cudzia krv, padla na ňu jahoda, či malina, dieťa môže mať na telíčku podobný znak. Tehotná si nemala do seba utierať mokré ruky. Dieťa by kvôli tomu mohlo mať na hlavičke mokvajúce lišaje. Ak chceli ženy svojmu dieťaťu zabezpečiť husté vlasy, mali kradnúť kukuričné šúľky na poli.

Pozor bolo treba dávať aj na jedlo. Žiadna kyslá polievka! Hrozilo riziko, že dieťa bude nespokojné a plačlivé. Tehotnú ženu všeličím núkali, aby jej nebolo zle.

Jednoducho sa verilo, že všetko zlé, škaredé, neobvyklé, by budúca matka mohla preniesť na svojho potomka.

Budúca výbavička sa nesmela chystať skôr, ako sa dieťa narodí. Prinášalo to nešťastie. Dodnes mnohé budúce mamičky nekupujú vopred kočík.

Tehotenstvo bez úľav

Tehotná v tradičnej rodine na vidieku nemala žiadne úľavy. Nebral sa ohľad na jej stav a musela pracovať až do pôrodu. Do poslednej chvíle pracovali budúce matky na poli, starali sa o hospodárstvo a domácnosť. No popritom bolo samozrejmosťou dodržiavať už vyššie spomenuté zákazy. Samotný pôrod prebiehal v lepšom prípade doma za pomoci babice. No nebolo nič výnimočné, ak žena porodila sama na poli.  

Tehotenstvo a móda? Prastaré mamy mohli len snívať!

Ženy nosili bežný odev. S rastúcim bruškom si ho postupne uvoľňovali. Sukne sa posúvali čoraz vyššie a nebolo nič výnimočné, ak bolo vidno aj spodničku. Veru naše babičky a prababičky mohli o móde pre tehotné len snívať. No vynašli sa a vystačili si s tým čo mali.

Chlapec, či dievča?

Hádať pohlavie očakávaného dieťatka bolo v minulosti bežné. Ak žena počas tehotenstva oškaredela, verilo sa, že čaká dievčatko. Tie totiž berú matke krásu. Ak opeknela, značilo to príchod chlapca. Ak mala budúca matka chute na sladké, guľaté bruško a veľa pribrala, tipovali to na dievku. Naopak, chudšia žena so špicatým bruchom a chuťami na slané mala čakať chlapca.

Mnohé z týchto tipovačiek sa tradujú dodnes. Dnešné budúce maminy to však berú formou zábavy a nad múdrymi radami staršej generácie sa pousmejú.

Každopádne žiť v časoch, kedy sa slepo verilo neuveriteľnému, to chce veru poklonu. Nemali sme tým naším prababičkám čo závidieť. Každá doba si so sebou nesie to svoje. Dnes sa však nad mnohými poverami našťastie len pousmejeme.

obr. pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Tehotenstvo v minulosti opradené poverami, čudesnými zvykmi a zákazmi appeared first on uValacha.sk.

Bolo zvykom, že sa veľkonočná paska piekla v sobotu a nedeľu sa spolu s ostatnými sviatočnými jedlami niesla posvätiť do chrámu. Ako sa paska vydarila, taký mal byť aj celý rok a úroda. Z chrámu sa utekalo s paskou domov, aby aj úroda z poľa bola rýchlo doma. Tradícia pečenia domácej pasky sa udržiava v mnohých rodinách dodnes a v tej našej veru tiež. Každoročne sa teda mordujem s nejednou domácou paskou a zvyškom sviatočného jedla. Veď domáce je domáce. Napokon aj tradície si treba udržiavať, aby neupadli do zabudnutia.

Veľkonočná paska – čo všetko budeš potrebovať:

• 500 g hladkej múky
• 100 ml teplej vody
• pol kocky droždia
• 150 ml mlieka
• 1 a pol lyžičky soli
• 2 PL kryštálového cukru
• 1 žĺtok
• 1 celé vajce na potretie
• lyžička nastrúhanej citrónovej kôry
• 2 PL sušených hrozienok + 50 ml rumu
• 150 g hrudkovitého tvarohu
• 80 ml rastlinného oleja alebo 80 g roztopeného masla
• 1 balíček vanilkového cukru

Postup prípravy:

• Do väčšej misky preosej múku. V strede urob rukou jamku, nadrob do nej droždie a pridaj lyžicu cukru. Zalej teplou vodou a nechaj 10 minút postáť.
• Pridaj mlieko, soľ, olej alebo roztopené maslo. Vareškou vymiešaj vláčne cesto. Popráš ho múkou, prikry utierkou a nechaj na teplom mieste kysnúť asi 45 minút.
• Po vykysnutí rozdeľ cesto na 3 časti. Do jednej časti pridaj 1 PL cukru, tvaroh, precedené hrozienka, žĺtok a vanilkový cukor. Dobre vymiešaj. Z každej časti vyvaľkaj šúľok a upleť z nich vrkoč. Nakoniec konce vrkoča spoj, čím vytvaruješ veniec do tvaru pasky. Takto môžeš pasku piecť na plechu vystlanom papierom na pečenie. Do stredu však ešte vlož zaváraninovú fľašu. Druhý – o niečo jednoduchší spôsob, ktorý používam aj ja, je pasku upiecť vo forme na bábovku. Formu dôkladne vytri rastlinným olejom a popráš múkou. Upletenú pasku opatrne prenes do formy a potri rozšľahaným vajíčkom. Následne vlož do rozohriatej rúry.

• Peč pri teplote 190 °C asi 45 minút. Paska sa pečie dlho, aby sa aj vnútro dôkladne prepieklo. Ak by ti vrch príliš tmavol, vlož počas pečenia na vrch formy alobal a tak pasku dopeč. Ak chceš mať istotu, že je vnútro dôkladne prepečené, pichni špajdľou do stredu pasky. Ak ostane špajdľa suchá, je všetko v poriadku. Pokiaľ ale na nej ostane kúsok cesta, nechaj pasku dopiecť. Moja babka piekla pasku aj hodinu. No celý proces pečenia závisí od samotnej rúry. Je preto potrebné si čas odsledovať.
• Po dopečení nechaj pasku chvíľu vychladnúť a ešte za tepla ju z formy opatrne vyklop. Hotovo, už len počkať, až dôkladne vychladne.

Dobrú chuť !

Veľkonočná paska sa podáva s tradičnými sviatočnými jedlami ako hrudka, varená klobása, údené mäso, pečená fašírka, či plnka, alebo plnený bôčik. Čo iný kraj, to iný zvyk. Chute sviatočného jedla dotvára strúhaný chren so smotanou a varená nastrúhaná cvikla.

TIP: Pokiaľ si prepadla kváskovaniu, priprav si na sviatky spolu s Erikou dokonalý kváskový mazanec.

obr. skúkromný archív, pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľkonočná paska – sviatočný koláč, ktorý by na Veľkú noc nemal chýbať appeared first on uValacha.sk.

Je to najstarší veľkonočný koláč okrúhleho tvaru so symbolom kríža navrchu. Počas veľkonočných sviatkov ho pripravovali naši predkovia už v 14. storočí vo verzii na slano. Jedli ho s údenou šunkou, varenými vajíčkami, syrom a maslom. V rôznych kútoch Slovenska ho nazývame inak. Mazanec, pomazanec, biely koláč, či na východe paska alebo pascha.

Dnes sa pečie skôr na sladko. Chuťou sa podobá tradičnej vianočke. Okrúhly tvar a symbol kríža zostal. Niekde ho však aj zapletajú do venca, či vianočky. V ceste môže byť sušené ovocie, na povrchu plátky mandlí. Je nadýchaný, krehký, mäkký a veľmi chutný. Manžel si na ňom pochutnáva s maslom a džemom. Spoločne si ho teraz pripravíme vo verzií zo špaldovej múky.

Na veľkonočný mazanec budeš potrebovať:

Rozkvas:

• 100 g plnotučného mlieka
• 150 g hladkej špaldovej múky
• 1 polievková lyžica kvásku

Cesto:

• 350 g hladkej špaldovej múky
• 60 g masla
• 70 g trstinového cukru
• 100 g mlieka
• 1 vanilkový cukor
• 50 g sušených marhúľ
• 50 g sušených hrozienok
• 20 g sladenky jačmennej
• 3 g soli
• 2 vajíčka
• Plátky mandlí

Veľkonočný mazanec – postup prípravy:

Príprava cesta:

• Zmiešaj suroviny na rozkvas. Tentokrát bude veľmi hustý. Kvasiť bude rýchlejšie ako štandardne. Zdvojnásobí svoj objem počas 5 až 10 hodín.
• Preosiatu múku zmiešaj s pripraveným rozkvasom. Pridaj k nej všetky ostatné ingrediencie na cesto okrem sušeného ovocia.
• Cesto sa bude hnietiť dlhšie, ako zvyčajne. Odporúčam ho miesiť v pekárničke alebo v kuchynskom robote po dobu 15 – 20 minút.
• Keď sa všetky suroviny prepoja, postupne pridaj do cesta aj sušené ovocie. Dôležité je, aby sa v ňom premiešalo rovnomerne.
• Vymiesená zmes bude kvasiť do zdvojnásobenia objemu. Počas tejto doby cesto nebudeme prekladať.
• Vykvasené ho prelož na podložku a vytvaruj bochník. Vlož ho do okrúhlej ošatky. Predtým ju poriadne vysyp škrobom. Prípadne cesto rozdeľ na dve polovice a vlož do dvoch maslom vymastených a dobre škrobom vysypaných misiek.
• Pripravené bochníky prikry potravinárskou fóliou a vlož ich do chladničky. Budú v nej kvasiť 12 až 20 hodín. Cesto v chladničke spevnie.

Pečenie:

• Rúru si nahrej na 170°.
• Ak si cesto kvasil v jednej ošatke, môžeš ho preložiť s papierom na pečenie aj do tortovej formy, približného priemeru ako tvoja ošatka. Mazanec sa tak počas pečenia nerozleje do šírky, ale bude rásť krásne do výšky.
• Narež ho do kríža po povrchu pomocou žiletky.
• Ponatieraj ho vyšľahaným vajíčkom a posyp lupienkami mandlí.
• Peč ho po dobu 40 až 60 minút.
• Po upečení urob kontrolu. Zapichni do cesta dlhú špajdľu. Ak na nej po vytiahnutí zostane surové cesto, ešte ho dopeč.
• Po upečení ho polož na mriežku a nechaj vychladnúť.
• Rozkroj ho až po niekoľkých hodinách.

Dobrú chuť!

TIP1: Ak chceš do tohto receptu kvalitné slovenské domáce maslo či domáce vajíčka, navštív nás v kamennom obchode Valach, kde si zaiste prídeš na svoje.

TIP2: Vyskúšaj aj ďalšiu veľkonočnú špecialitu – veľkonočnú hrudku. Recept nájdeš TU.

obr. súkromný archív

Erika

Som kreatívna mamina na materskej dovolenke, milujúca dobré jedlo. Varím a pečiem s láskou pre môjho malého syna a manžela,  pre ktorých chcem to najlepšie. Varím, pečiem, kváskujem, klíčkujem, pestujem mikrozeleninku či bylinky. Rada experimentujem a skúšam nové chute.

The post Veľkonočný mazanec z kvásku so sušenými hrozienkami a marhuľami appeared first on uValacha.sk.

Pre mňa je v súčasnosti kváskový podpecník hlavne jarmočné, či festivalové jedlo. Pripomína mi takú „slovenskú pizzu“. Môžeš ich pripraviť v rôznych prevedeniach. Najčastejšia verzia je smotanovo-bryndzová so slaninkou, alebo klobáskou. Ale existuje aj vegetariánska so smotanou, bryndzou a oštiepkom.

Niekoľko krát do týždňa u nás doma pripravujem jedlá z kvásku. A medzi tieto jedlá patrí aj podpecník. Obľubuje ho najmä môj manžel. A nakoľko mňa veľmi baví kváskovanie, vždy mu ho rada pripravím.

Pre prípravu kváskového podpecníka budeš potrebovať:

Rozkvas:

• 150g hladkej pšeničnej múky na kváskovanie

• 150g vody

• 1 polievková lyžica kvásku (akýkoľvek druh, ja používam ražný)

Cesto:

• 200g pšeničnej hladkej múky na kváskovanie

• 150g pšeničnej polohrubej múky na kváskovanie

• 1 kopcovitá čajová lyžica sladenky jačmennej

• 3 polievkové lyžice oleja

• 100 g plnotučného mlieka

• 1 vajíčko

• 1 čajová lyžička soli

• pripravený rozkvas

Plnka:

• 125g bryndze

• 500g kyslej smotany

• Soľ

• Čierne korenie

• 1 čajová lyžička vegety bez soli a glutamanu

• 100g klobásky

• 1 červená cibuľa

Postup prípravy kváskového podpecníka:

• Zmiešaním všetkých ingrediencií si pripravíš rozkvas. Ak si začiatočník doporučujem pripravovať rozkvas v sklenenej, alebo priehľadnej nádobe. Nádobu uzatvoríš vekom, alebo potravinárskou fóliou. Bežne trvá 9 až 12 hodín, kým sa rozkvas pripraví. V teplejších dňoch, alebo vo veľmi prekúrenej miestnosti sa môže tento čas oveľa skrátiť. Kvások v teple rýchlejšie pracuje. V momente, keď nadobudne tvoj rozkvas dvojnásobok objemu, je pripravený.
• Preoseješ si múku a zmiešaš ju so všetkými surovinami pre cesto. Vieš ho spracovať rôznymi spôsobmi. Ručne, alebo miesením v pekárničke, či pomocou kuchynského robota. Cesto je vymiesené, keď sa krásne odlepuje od stien nádoby a spojí sa do jednej kompaktnej hmoty. Takto pripravené cesto necháš kvasiť 2 až 3hodiny. Taktiež v uzatvorenej nádobe. Počas tejto doby je dobre cesto jemne premiesiť stierkou, alebo ručne aspoň jeden krát.
• Následne si na vymastený plech roztlačíš cesto na celú plochu. Ak máš plech s nepriľnavým povrchom, nie je potrebné ho mastiť. Ja používam dva menšie plechy, preto cesto delím na dve polovice. Cesto prekryješ fóliou a necháš kvasiť 1 až 2 hodiny.
• Kým bude cesto kvasiť, pripravíš si plnku zmiešaním bryndze, kyslej smotany, čierneho korenia, vegety a štipky soli.
• Na pripravené cesto si nanesieš plnku. Na ňu poukladáš nakrájanú klobásku na krúžky a cibuľku na plátky.

• Podpecník upečieš v rozohriatej rúre na 230 °C po dobu 20 minút. Keď sú okraje cesta do zlatista, je hotový.
• Upečený podpecník si môžeš posypať pažítkou, alebo kôprom. Ja som použila pórové klíčky.

Želám dobrú chuť

obr. súkromný archív

TIP: Ak by si chcel vyskúšať domáce klobáskovanie, zájdi SEM. Alebo zájdi do kamennej predajne Valach, kde nájdeš chutné domáce klobásky.

Erika

Som kreatívna mamina na materskej dovolenke, milujúca dobré jedlo. Varím a pečiem s láskou pre môjho malého syna a manžela,  pre ktorých chcem to najlepšie. Varím, pečiem, kváskujem, klíčkujem, pestujem mikrozeleninku či bylinky. Rada experimentujem a skúšam nové chute.

The post Kváskový podpecník s bryndzou a klobáskou je láska na prvé ochutnanie appeared first on uValacha.sk.

Zemiakový šalát už roky patrí k tradičným delikatesám bohatého vianočného stola. Jeho cesta na naše stoly nie je doposiaľ celkom jasná. Dnes si s obľubou mnoho slovenských domácností nevie predstaviť vianočný stôl bez zemiakového šalátu.

Zemiakový šalát – má svoj príbeh

História zemiakového šalátu nie je úplne jasná. Jedna z teórií predpokladá, že jeho pôvod siaha do cárskeho Ruska z polovice 19. storočia. V luxusnej moskovskej reštaurácii Hermitage pod vedením belgického šéfkuchára, pripravovali svojim zámožným klientom špeciálny pokrm. Pozostával z varených zemiakov, vajec, majonézy, kyslých uhoriek, mrkvy a ďalších ingrediencií.

V tej dobe boli tieto ingrediencie vzácne. Lahodný šalát si tak mohli vychutnať len tí najbohatší. O recept prejavilo záujem mnoho kuchárov. Šéfkuchár Olivier ho ale odmietal prezradiť. Začiatkom 20. storočia  sa „ruský“ šalát dostal do španielskej, francúzskej, aj talianskej kuchyne. To, kedy sa zemiakový šalát dostal k nám na Slovensko nie je dodnes plne objasnené. Teórie sa v svojich odhadoch značne líšia. Podľa jednej z nich to mohlo byť spolu s ruskými emigrantmi v čase prvej republiky. Iný predpoklad je, že jeho výskyt sa spája s Červenou armádou na konci druhej svetovej vojny.

Každopádne zemiakový šalát u nás zachutil a dodnes nechýba na tradičnom štedrovečernom stole mnohých domácností. Každá rodina si ho pripravuje podľa seba.

Zemiakový šalát s majonézou – recept:

Výber zemiakov si zaslúži pozornosť, aby sa radosť nezmenila v sklamanie a zo šalátu nevznikla kaša. Na tento účel sa ideálne hodí varný typ A. Obsahuje najmenej škrobu a zachováva si svoju štruktúru. Je najvhodnejší pre varenie v šupke a následne do šalátov. V prípade núdze je možné použiť aj varný typ B. Tieto zemiaky sa však po uvarení čiastočne rozpadajú a múčnatejú. Vianočný šalát je predsa len výnimočnejší, než vo všedný deň. Ingrediencie sa preto oplatí podrobiť správnemu výberu.

Budeš potrebovať:

• 1 kg zemiakov uvarených v šupke
• 3-4 ks uvarenej mrkvy
• 5 ks čerstvých vajec uvarených natvrdo
• 1 konzerva sterilizovaného hrášku
• 4-5 ks kyslých zaváraných uhoriek
• 1 menšia cibuľa
• 1-2 PL horčice
• 2-3 PL sladkej šľahačkovej smotany (nemusí byť)
• majonéza (250g)
• na dochutenie soľ, mleté čierne korenie, nesoldík, alebo trochu vegety

Postup prípravy:

• Zemiaky uvar v šupke asi pol hodiny (závisí od druhu zemiakov). Počas varenia ich kontroluj, aby sa nerozvarili. Vajíčka uvar na tvrdo (cca 12 minút nechať vrieť). Mrkvu očisti, dobre umy a tiež nechaj uvariť. Uvarené ingrediencie sceď a nechaj dôkladne vychladnúť.
• Vajíčka aj zemiaky opatrne ošúp. Do väčšej misky pretlač postupne cez špeciálne okrúhle sitko zemiaky, mrkvu a vajíčka.
• Cibuľku ošúp, nakrájaj na drobno a v sitku prelej vriacou vodou, aby v šaláte neštípala a neprebila chuť ostatných ingrediencií. Takto scedenú cibuľku pridaj do misky k ostatným pretlačeným ingredienciám.
• Kyslé uhorky nakrájaj na malé kocky a pridaj do misky. Hrášok preceď a tiež pridaj do misky.
• Ochuť šalát čiernym korením, soľou, vegetou, alebo nesoldíkom. Pridaj majonézu a horčicu. Ak máš rád jemnejšiu chuť, časť majonézy nahraď trochou šľahačkovej smotany, alebo bieleho jogurtu. Nakoniec ešte pridaj asi 2 lyžice šťavy z kyslých zaváraných uhoriek.
• Šalát zľahka premiešaj a nechaj ho v chlade odležať. Po hodine treba šalát ochutnať, prípadne dosoliť a dokoreniť, lebo zemiaky stiahnu chuť. No všetko závisí od individuálnej chuti. Niekto rád pikantnejšie, iný preferuje skôr neutrálnejšie chute.

Dobrú chuť a krásne Vianoce.

TIP: Pre výraznejšiu chuť šalátu môžeš pridať na kocky nakrájaný uvarený zeler. No pozor, zeler sám o sebe má výraznú chuť, preto stačí zopár kociek.

Obr.pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Zemiakový šalát – neodmysliteľná delikatesa vianočného stola appeared first on uValacha.sk.

Obdobie nového roka nesie v sebe vždy zmeny. Na jednej strane pesimisti, možno aj realisti vnímajú nový rok ako niečo negatívne. Veď opäť raz príde zdražovanie, ktoré sa dotkne každej jednej oblasti v živote. Opäť si „slovač“ chtiac nechtiac musí uťahovať opasky. To predsa pozitívne nie je. Taká je realita. Iní si povedia…no opäť som len starší.

No s každým novým rokom pribúdajú životné skúsenosti, ktoré by mali človeka posunúť istým smerom. Dávať si predsavzatia …hmmm opäť čosi zo západu? Pozri sa predsavzatiam na zúbok. Možno ťa to prekvapí.

Novoročné predsavzatia – história

Novoročné predsavzatia si údajne dávali ľudia už v dobe bronzovej. I keď sa to porovnávať asi nedá, nakoľko v danej dobe ľudia zmýšľali inak. Ich priania sa týkali skôr tých, ktorými boli obklopení. Navyše sa Nový rok neslávil 1. Januára, ale 1. Marca.

V časoch Rímskej ríše, kedy sa už Nový rok slávil 1. Januára – rovnako ako dnes predsavzatiam venovali pozornosť najvyšší predstavitelia Ríma. Svoje predsavzatia upriamovali na vernosť cisárovi a lojálnosť Rímskej ríši. Boli sprevádzané veľkými oslavami spojenými s obetami bohom.

V rámci danej tradície uctievali boha Jánusa – boha zmien, začiatkov a koncov, boha prechodov. Bol zároveň symbolom rodiny a domova. Z daného obdobia zostalo vítanie Nového roka tradične 1. januára. Vďačí mu aj názov pre prvý mesiac v roku. Rimania ho nazvali Januarius/angl. January a slovenský Január.

Predsavzatia tu a teraz. Prečo mi to nefunguje?

Pre niekoho dobrý reštart do Nového roka, pre iného otrava a predčasné vzdávanie sa. Načo? I tak ich nedodržím. No to už je o individuálnej vytrvalosti. Aký majú teda predsavzatia zmysel?

Mnoho ľudí sa zameriava na zmenu v strave, spôsobe života, zmene zlozvykov. A najväčšia perla – odteraz chudnem. Ľudia kladú na seba zrazu priveľké nároky a potom sú frustrovaní, že tú zmenu nezvládajú. Svoje predsavzatia vnímajú skôr ako záťaž, či trest voči sebe samým. V takom prípade nemá ani zmysel si ich dávať.

Ako takým sklamaniam predísť? Predsavzatia majú vychádzať z vlastného vnútra. Krôčik po krôčiku niečo meniť a napĺňať reálne ciele. Určite je hlúpe dať si predsavzatie schudnúť 10 kíl za mesiac. Každá zmena chce vlastné sebazaprenie a ochotu vystúpiť z komfortnej zóny. Je to o cviku a pestovaní si vlastnej vytrvalosti. A samozrejme o tom či človek danú zmenu naozaj chce. Bez priloženia ruky k dielu to nepôjde.

Pár slov na záver

Novoročné predsavzatia ber ako výzvu. Stanov si najskôr menšie a reálne splniteľné ciele. Cieľ má vychádzať z vlastného vnútra – musíš chcieť zmenu v prvom rade ty sám. A samozrejme sa o tú zmenu snažiť. Nevzdať to pri prvej prekážke!

Pre mňa osobne má význam jedno dôležité predsavzatie – možno nie len novoročné, ale skôr celoročné – stať sa čo najlepšou verziou samej seba. Práve od daného sľubu sebe samej sa odvíja kopec ďalších súvisiacich a nemej dôležitých prianí.

A ako si na tom ty? Dávaš si tiež nejaké to predsavzatie?

Krásny Nový rok priatelia a veľa trpezlivosti a vytrvalosti k splneniu vlastných predsavzatí.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Novoročné predsavzatia – odkiaľ sa vzali? Má zmysel si ich dávať? appeared first on uValacha.sk.

Existujú rôzne záznamy z tradícií našich predkov. Už veľmi dávno – v starovekom Grécku si uctievali ženu – darkyňu života. Na počesť matky všetkých bohov – bohyne Rhey, trvali slávnosti 3 dni. Starovekí Rimania oslavovali sviatok Matronalia – zasvätený bohyni Juno.

Deň matiek – „nedeľa matiek“

Za predchodcu Dňa matiek sa však považuje tzv. Nedeľa matiek (Mothering Sunday). Svoje začiatky má v 16. storočí v Anglicku. V tento deň sa mohlo služobníctvo žijúce v príbytkoch svojich pánov, vrátiť k svojim matkám a stráviť s nimi deň.

Deň matiek – národný sviatok

V USA navrhla ako prvá Deň matiek Julia W. Howeová v roku 1872. Tento deň venovala mieru. Koncom 19. storočia sa Anna R. Jarvisová – matka 11 detí, začala angažovať za práva matiek. V roku 1907 zahájila kampaň za ustanovenie Dňa matiek ako národného sviatku.

V roku 1914 bol Deň matiek oficiálne vyhlásený za národný sviatok – deň verejného vyjadrenia lásky a úcty matkám.

Druhú májovú nedeľu matky nepracovali, nevarili, ani neupratovali. Všetko zariadili deti. Dospelí posielali mamám pozdravy a blahoželania. Občania USA sa zdobili kvetom. Ten, kto už mamu nemal – bielym, ostatní červeným.

Vďaka migrácii sa dostal sviatok aj na územie Československa

V bývalom Československu sa o Deň matiek najviac zaslúžila Alice Masaryková. Emancipovaná predsedníčka Československého červeného kríža a dcéra prezidenta T. G. Masaryka.
Deň matiek v 50 – tych rokoch nahradili oslavy Medzinárodného dňa žien. Len v niektorých rodinách sa tradícia Dňa matiek udržiavala navzdory oficiálnym nariadeniam vládnucej ideológie. Opätovná tradícia osláv Dňa matiek v druhú májovú nedeľu bola obnovená až po roku 1989.

Mama je len jedna …

Mamu máš len raz za život. Je len jedna a je nenahraditeľná. Všetko je pominuteľné a mamina tiež. Váž si ju tu a teraz. Nech je akákoľvek, vždy bude jedinečná a tvoja. Zaslúži si úctu, rešpekt aj lásku. Spomeňme si všetci na svoje maminy v ich veľký deň. Zaslúžia si to. Nie každej žene je dopriate stať sa MAMOU. No tie, ktoré sa nimi stali najlepšie pochopia, čo znamená slovo MAMA.

Maminky, babky, prababky, ďakujeme, že ste!

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Deň matiek – druhá májová nedeľa patrí maminám appeared first on uValacha.sk.

Deň Zeme – kde pramení jeho pôvod?

Dni Zeme majú svoj pôvod v dobách dávnych. Sú nepriamo spojené s oslavami jarnej rovnodennosti, ktoré pripadali na 21. marca. Spájali sa s oslavou jari.

Dnes je deň Zeme celosvetovým sviatkom. V roku 1970 ho za svetový vyhlásil americký senátor Gaylord Anton Nelson. Motivoval a povzbudzoval najmä študentov k vypracovaniu projektov na ochranu životného prostredia.

Prvý Deň Zeme bol oslávený v San Franciscu. Niesol sa v duchu integrácie ekológie do politiky. Zaoberal sa otázkami recyklácie odpadkov a hľadania obnoviteľných zdrojov energií.

Ľudia poukazovali na to, že človek a jeho činy čoraz viac ohrozujú planétu Zem. Aktivisti a ekológovia od roku 1970 spustili kampane a výzvy na spoločné úsilie – na záchranu planéty.

OSN začala sviatok sláviť o rok neskôr. V roku 1990 sa k Amerike pripojil aj zvyšok sveta. 22. apríl sa stal Medzinárodným dňom Zeme.

Aká je hlavná myšlienka sviatku dnes?

V súčasnosti je Deň Zeme populárnym a celosvetovo uznávaným sviatkom. Oslavujú ho milióny ľudí na celom svete. V daný deň sa konajú rôzne aktivity a podujatia podporujúce ekologické správanie.

Sviatok upozorňuje na dopady ničenia životného prostredia. Motivuje ľudí k zamysleniu a hľadaniu riešenia, ako tieto katastrofy aspoň zmierniť.

Tento rok nám pripadol deň Zeme na Veľkonočné sviatky. Z toho dôvodu sa mnohé akcie mierne posunuli.

Každý z nás môže svojim konaním a správaním aspoň v niečom prispieť. Aj malý krôčik každého z nás zmôže veľkú vec. A treba začať už dnes. Deň Zeme by nám mal pripomínať, že aj po nás prídu ďalšie generácie, ktoré ešte budú planétu potrebovať. Správajme sa preto k matičke Zemi s úctou a rešpektom a začnime myslieť a konať ekologickejšie. Na Deň Zeme, ale aj po celý zvyšok roka. Majme radi našu Zem, prírodu a dary ktoré nám dáva. Veďme k láske k Zemi aj naše deti. Veď ak máš niečo skutočne rád, tak tomu zámerne nikdy neublížiš. Zem – príroda je tu pre nás a je našou povinnosťou robiť všetko pre to, aby tu bola aj pre ďalšie generácie.

Môj eko TIP: Už aj na Valachshope nájdeš ekologické látkové nákupné vrecká.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Deň Zeme – výnimočný deň s jasným celoročným posolstvom appeared first on uValacha.sk.

Vajíčko – symbol plodnosti, života, jari

Vajíčko – veľkonočné, maľované, cifrované, písanka, kraslica… Ide o zdobené vajíčko od sliepky, kačky, či husi. Vajce bolo už od dávnych čias považované za symbol plodnosti. Predstavovalo znovuzrodenie, život a spájalo sa s príchodom jari. Škrupinka v sebe nesie symboliku bezpečia.

Odkiaľ sa veľkonočné kraslice vzali?

Najstaršie kraslice sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii. Pôvodne sa dávali vajcia surové – ako symbol života a znovuzrodenia. Neskôr začali ľudia vajíčko oživovať farbami – na znak prebudenia. Biela farba bola kedysi farbou smútku, vyhradená mŕtvym. Najčastejšie sa vajce zdobilo červenou farbou – ako symbol ohňa, krvi a mladosti.
Na našom území boli červené škrupinky objavené v slovanských hroboch zo 7. storočia. Časom sa pridali na červené maľované vajcia aj rôzne ornamenty, ktoré mali umocňovať ich silu.

Na našom území boli známe ornamenty – Perúnove blesky. Postupne sa prenášali z generácie na generáciu. V súčasnosti sa však už nedá zistiť, kde presne ktorý vzor vznikol, ani čo pôvodne znamenal.

V 12. storočí si cirkev prispôsobila symbol jarného oživenia. Nariadila svätenie veľkonočných kraslíc. Ženy aj dievky pripravovali kraslice svojím oblievačom a šibačom na Veľkonočný pondelok.
V kresťanstve veľkonočné kraslice symbolizujú prázdny hrob Ježiša Krista. Do Európy túto symboliku priniesli prví kresťania z Mezopotánie, Egypta až Ruska.

Prečo je kraslica kraslicou?

Podľa etnografa je názov kraslica na našom území doložený už v 14. storočí. Pôvod názvu je v ľudovom prostredí vykladaný rôzne. Mohlo by sa zdať, že je odvedený od krášlenia a zdobenia vajec. Názov kraslica však s najväčšou pravdepodobnosťou súvisí s ruským „krasnyj“, čo znamená červený.

Čím všetkým môže byť veľkonočná kraslica zdobená?

Kraslice sa tradične vyrábajú z uvarených alebo z vyfúknutých vajec. V poslednej dobe sa dostávajú do popredia kraslice z trvácnejších materiálov ako drevo, plast, či polystyrén. Zdobia sa rôznymi technikami. Aj v tomto smere zdobenie podlieha módnym trendom a individuálnemu vkusu. Už dávno neplatí, že veľkonočná kraslica musí byť červená.

Oblepovanie, háčkovanie, maľovanie rôznymi farbami, zdobenie voskom a mnohé iné techniky dávajú široký priestor vlastnej fantázii aj vkusu.

Tak hor sa do zdobenia kraslíc, veď Veľká noc a jej zvyky sú už za dverami.. Alebo dávaš prednosť krasliciam z obchodu? Nech je ako chce, poctivé doma vyrobené kraslice do zabudnutia neupadnú a zaiste si nájdu každoročne svoje miesto v nejednej domácnosti.

Obrázky: pixabay.com

Meri

Som mamina, ktorá so zanietením objavuje čaro byliniek matky prírody. Milujem čo najjednoduchšie a najprirodzenejšie riešenia vedúce k optimálnemu zdraviu. K môjmu životu neodmysliteľne patria farby a rôznorodá tvorivá činnosť. Nikdy neodmietnem poctivý domáci koláčik a inšpiratívnu knihu. Teší ma, keď môžem touto cestou prispieť k znovuobjaveniu tradícíí a poodhaleniu tajov tradičných poctivých remesiel.

The post Veľkonočné kraslice – vieš odkiaľ sa vzali maľované vajíčka? appeared first on uValacha.sk.